zemegula

14.marca 1939 vznikla prvá Slovenská republika. Ako sa k tomuto historickému faktu postaviť ? Utajiť ho, oslavovať ho alebo si ho objektívne pripomenúť ? Nazdám sa, že si ho v každom prípade treba pripomenúť. Sme dospelý národ, musíme sa naučiť posudzovať naše minulé konanie bez emócií, bez vytesňovania do národného podvedomia, – so zdravým racionálnym odstupom.

Dnes si teda pripomíname 84. výročie vzniku prvej Slovenskej republiky. Pripomíname si vznik prvej formálne samostatnej podoby slovenskej štátnosti. Nejde o žiadnu oslavnú podobu pripomienky. Fakt je však fakt. A je dobré, keď národ nezabúda na žiadne dejinné udalosti, na žiadne skutočnosti, ktoré formovali a dodnes formujú jeho dnešný život, dnešné konanie, dnešné vnímanie reality a svojich vlastných schopností.

Áno, prvá SR bol štát s obmedzenou suverenitou. Ale ktorý malý štát vtedy aj dnes taký nie je ? Áno, režim tohto štátu bol silno autoritatívny, zďaleka nie demokratický . Ale ktorý štát na svete vtedy cez vojnu taký nebol a ktorý štát je i dnes /a nielen preto, že je zase takmer vojna/ v plnom slova zmysle demokratický ? Prvá SR bola uznaná s výnimkou Veľkej Británie a čiastočne aj Francúzska všetkými štátmi vtedajšej Európy /vrátane ZSSR/. Prvá SR zabezpečila vzhľadom na vojnové pomery obyvateľom celkom slušnú životnú úroveň. A hlavne, -poskytla Slovákom pocit, že si aj oni, -ako všetky ostatné národy na svete, dokážu VLÁDNUŤ SAMI. – Táto skutočnosť mala potom pozitívny dopad na povojnovú túžbu mať aspoň SNR a zbor povereníkov, na vznik Slovenskej socialistickej republiky /1968/ a napokon na vznik prvej formálne demokratickej modernej Slovenskej republiky 1.1.1993.

Áno, s prvou SR sú spojené aj temné a veľmi temné udalosti, ktoré sa na Slovensku v rokoch 1939 až 1945 stali. Zapojenie sa do vojny proti Poľsku /ak keď zdôvodnené tým, že ide o oslobodenie stáročných slovenských území, protiprávne okupovaných Varšavou/, vyhlásenie vojny západným veľmociam a ZSSR /s praktickým zapojením desiatok tisíc slovenských vojakov do boja proti „boľševikom“/, prenasledovanie demokraticky zmýšľajúcich občanov, represie proti účastníkom SNP…no predovšetkým zločinné deportácie židovského obyvateľstva do pracovných táborov v ich údajne „pôvodnej vlasti“ v Malopoľsku a Haliči. Prvá SR doplatila na svoju kolaboráciu s nacistickým Nemeckom povojnovou stratou štátnosti. Na 47 rokov sa stala iba akýmsi regiónom tzv. spoločného štátu s Čechmi. Česi v ňom naplno dominovali a Slovensko pred svetom de facto neexistovalo.

Idea svojbytnosti a povedomie o schopnosti vládnuť si sami však v mysliach Slovákov pretrvávala a vyústila do obnovy štátnosti v 1993, -pravda na úplne iných demokratických a humánnych základoch.

Dnes máme už vyše 30 rokov vlastný štát. Máme ho taký, aký sme si ho v rámci geopolitických možností a vlastných schopností či morálnych zásad vybudovali. Máme ho taký „špatnokrásny“. S potenciálom rastu ale aj kopou nedostatkov a chýb. Máme ho taký, aký si ho zaslúžime. A máme čo robiť, aby sme si ho aspoň trochu upratali a zveľadili.

-Ale to je už úplne iná téma.