zemegula

Haló pápež František, haló Ferko Mikloško, haló biskup pravoslávnej cirkvi v SR, haló šéfovia všetkých slovenských kresťanských strán ! Haló Čaputová ! Zobuďte sa. A povedzte aspoň voľačo na obranu svojich bratov v Kristu, ktorých dnes pod samopalmi a guľometmi vyháňajú banderovci z takmer tisícročnej pečorskej lavry v Kyjeve.

Áno dnes sa prenasledovanie najväčšej kresťanskej cirkvi na UA, – ukrajinskej pravoslávnej cirkvi dostáva na ďalšiu,. ešte brutálnejšiu úroveň ako doposiaľ. Pravoslávnych mníchov vyháňajú banderovci, tak ako v ČSR kedysi boľševici z kláštorov, ktoré si pred takmer tisíc rokmi sami postavili a ktoré si po stáročia sami zveľaďovali. Koľká nespravodlivosť, aký to útok na náboženské slobody ! – A čo na to tzv. liberálnodemokratický a slobodný svet, ktorého predstavitelia mávajú plné ústa ľudských a náboženských práv ? -Nuž nič. Až na hlavu srbskej pravoslávnej cirkvi z najvyšších miest kresťanstva zaznieva iba ušitrhajúce TICHO.

Ticho je aj Ferko Mikloško. Bojovník za cirkevné a občianske slobody, ktorý mal minulý týždeň plno rečí o útlaku kresťanov v totalitnom zriadení odrazu čuší ako voš pod chrastou. Možno si myslí, že protestovať treba iba ak kresťanov prenasledujú ruskí a proruskí komunisti. Keď to ale robia -a oveľa brutálnejšie, – proamerickí fašizoidní ukropi, Ferko Mikloško je tichúčko. Zdá sa, že to s tým kresťanským a katolíckym cítením Ferka Mikloška nikdy nebolo až také horúce, ako nás o tom on sám presviedčal. Možno celá tá jeho odbojná aktivita v podzemnej cirkvi nebola ani tak vecou čistej religiozity ako skôr dôsledkom jeho dobrodružnej povahy a silnej rusofóbie…

Vyháňaniu pravoslávnych mníchov z kláštorov predchádzali mesiace a mesiace razií prakticky vo všetkých kláštoroch na celej Ukrajine. Príslušníci ukrajinskej tajnej služby SBU sa snažili v kláštorných priestoroch nájsť čosi, čo by dnešné vyháňanie mníchov posvätilo. – A ajhľa, – našli. Našli veruže našli. A viete čo ? Nuž našli údajne pro-ruskú literatúru, pro ruské písomnosti a korešpondenciu opátov s patriarchom pravoslávia v celej Rusi. Z čias, keď sa ešte ukrajinská pravoslávna cirkev slobodne mohla začleňovať pod pravoslávne cirkevné riadenie metropolitu moskovského a celej Rusi.

Okolo kyjevskej pečorskej lavry sa dnes zhromaždili tisíce veriacich, ktorí nechcú dovoliť po zuby ozbrojeným ukrajinským „gestapákom“ vstúpiť do kláštorných budov. Možno dôjde ku krviprelievaniu, možno nie. O tom sa my tu na Slovensku veľa nedozvieme. A nie každý vie, ako sa dostať k ničím nehateným zdrojom informácií „z druhej strany“.

Akokoľvek, podstatné nie sú ani tak počty hrdinov, brániacich dnes v Kyjeve svoju cirkev, ako skôr to ticho, to mlčanie svetovej a slovenskej kresťanskej vrchnosti, čo sa k brutalite banderovských bojovníkov proti pravoslávnej cirkvi nijako nevyjadruje. Podstatné je to ticho rozliehajúce sa z prezidentského paláca, z úradu vlády, z parlamentu…- a zo sídiel jednotlivých slovenských biskupov a arcibiskupov.

Slovenskí kresťania, – bratia a sestry, – počujete to strašné, dušu drásajúce a zahanbujúce TICHO nás všetkých ?