zemegula

Knieža Rastislav pod náporom Germánov a ich kňazov poprosil cisára Byzantskej ríše Michala III, aby nám poslal ideológov ortodoxnej, pravej viery. Viery, ktorá by bola síce kresťanská, ale vyhovovala našej slovanskej duši viac, ako jej germánsko-keltský kalk. Konštantín a Metod v nás prostredníctvom slovanského písomníctva a v nej koncipovanej kresťanskej liturgie zobudili slovanské duše. Duše čo nás potom sprevádzali stáročiami a pomáhali nám zachovať si svojbytnosť v časoch, keď sme sa nemohli oprieť o vlastný štát.

Nápor Germánov na našich slovenských predkov však pokračoval. Konštantín a Metod museli ísť do Ríma obhajovať naše právo na výklad viery v našom starom slovanskom jazyku. Zo stolca vládcu Veľkej Moravy vytlačil odbojného Rastislava kompromisnícky kráľ Svätopluk. Konštantín tiež urobil ústretový krok a prijal meno Cyril. Nestačilo to-Svätopluk preto zvolil menšie zlo. Žiakov Cyrila a Metoda vymenil za germánsko-keltských ideológov. Ani to nepomohlo-skôr naopak. Svätopluk síce udržal akú-takú mocenskú autonómiu od Germánov, no tá pretrvala len pokiaľ on žil. Po jeho smrti sa nad našimi predkami zmocnili vlády cudzí páni. Na vyše tisíc rokov. A na našu pravú slovanskú, pravoslávnu vieru sa začali vrstviť latinské, germánske, románske a ugorsko-nomádske nánosy.

Slovenskú kresťanskú dušu však nikdy úplne nepochovali. Slovenskí osvietenci a buditelia, statoční kňazi, historici, spisovatelia, národní buditelia vyhrabali odkaz Konštantína a Metoda spod nánosov „západnej civilizácie“. Povýšili ho na jadrovú črtu slovenskosti. A keď sa na chvíľu otvorilo okno osudových rozhodnutí, pomohol nám Slovákom tento odkaz vytvoriť si vlastný štát. Odkaz na cyrilo-metodskú tradíciu je preto zaslúžene aj v preambule Ústavy Slovenskej republiky.

Toľko história – učiteľka života. Nepriatelia slovenského života vedia. o čo v odkaze Konštantína a Metoda ide. Preto sa periodicky pokúšajú odvolávku na cyrilo-metodskú tradíciu dať z ústavy preč. Prepisujú históriu, tvrdiac, že Slovensko je súčasť Západu. Oháňajú katolicizmom a latinčinou, gotickými kostolmi, vládcami pôvodom zo Západnej Európy. Nuž áno. vládli nám tu aj Ajuovci, aj Habsburgovci. – ibaže to neboli nikdy naozaj naši vládcovia. Áno, mešťania si tu stavali gotické chrámy-ibaže to neboli ozajstní Slováci, ale kolonisti z Nemecka či z Juhu. Áno, naši predkovia sa krstili, sobášili a pochovávali za zvukov latinčiny – ibaže to čo bolo medzi narodením a smrťou- teda život – žili PO SLOVENSKY. Verne podľa starých slovanských pohanských či prvých staro-slovenských tradícií. Poľa tradícií o.i. aj od Konštantína a Metoda.

Slováci a Slovensko nikdy neboli organická súčasť Západu. Boli ním síce ovplyvnení – to áno, – ale v jadre zostali Sloveni – Slováci vždy viac východne mysliaci a hlavne VÝCHODNE CÍTIACI, či už ako pohania, novo-pohania alebo pôvodní pravo-slovanskí kresťania. Áno státisíce, možno i milióny Slovákov podľahli vplyvu Západu a svojou krvou, umom a rukami sa dali do jeho služieb. Gro národa ale nepopustilo so svojich slavjanských a slovenských cyrilometodských tradícií. Z nich čerpá nielen ten pol milióna občanov SR, čo sa explicitne /cez seba alebo svojich predkov/ hlási k Východu v podobe gréckeho katolicizmu a pravoslávia, ale aj ten štvormiliónový „zvyšok“ Slovákov. Či si je toho vedomý alebo nie.

Odkaz Konštantína-Cyrila a Metoda je nedobytná bašta našej slovenskosti. Oslávme preto dnešný sviatok s hrdosťou, aká nám-duchovne starobylému európskemu národu patrí. Buďme pyšní na prezieravosť našich predkov a urobme všetko preto, aby sa cyrilometodská tradícia usídlila v mysliach a srdciach aj našej súčasnej slovenskej mládeže.