zemegula

Videli ste tú fotografiu zo slávnostnej recepcie lídrov euroatlantických krajín v jednom pobaltskom meste ? Fotografiu zverejnilo viacero svetových agentúr a mihla sa tuším aj cez naše médiá. Ale naozaj len mihla, lebo niekto v pozadí si zrejme uvedomil jej symbolický význam.

O čo ide ? Na fotke vidieť dámy v slávnostných róbach, pánov v čiernych formálnych oblekoch. Všetci spolu družne debatujú a jeden na druhého sa usmievajú. V popredí pred veselou nóbl spoločnosťou postáva osamelý malý pán v zelenom rybárskom či poľovníckom mundúre. Má zachmúrenú tvár, stojí osamelo, sám-bez toho, aby s niekým komunikoval. Stojí tam ako permoník, či záhradný trpaslík. Ako figúrka, ktorú si tam páni vzali ako čosi na spôsob dekorácie alebo ako talizman pre šťastie.

Malý zelený pán pôsobí v prostredí veľkých euroatlantických bossov ako čosi nenáležité. Ako keby si tam páni pozvali medzi seba jedného zo sluhov. Akoby tam pozvali víťaza súťaže lokajov . Nositeľa titulu „Sluha roka“ -za vzorné služby. Akoby mu páni povedali – dnes sa správaj medzi nami ako jeden z nás. -Zelený pánko, rovnako ako veľkí bossovia však vedia, že to tak nie je. Že je medzi nimi historicky daná stavovská, ba možno až rasová priepasť.

Vďaka benevolencii pánov zo Západu prežíva malý pán v zelenom mundúre dva výnimočné dni. Keď sa z euroatlantickej slávnosti vráti domov, bude mať o čom rozprávať svojim krajanom. Ľudkovia v jeho domovine aspoň na chvíľu nadobudnú pocit hrdosti – a s ešte väčšou vervou sa pustia do plnenia svojich služobných povinností.

. No veď o to ide….