zemegula

Fico navrhol, aby SR dostala pár dní po voľbách čas na tiché vyjednávanie. Navrhol, aby sa politici v médiách zdržali hlasných vyjadrení- A aby miesto vášní, fám, hoaxov a konšpirácií dostal priestor rozum. Bohužiaľ, politici /o novinároch ani nehovoriac/ to ignorovali.

Čaputová sa ukázala už minútu po oznámení oficiálnych výsledkov volieb ako HLAVNÁ INICIÁTORKA KLEBETIEK a INTRÍG. Ficovi síce dala poverenie na začatie rokovaní o novej vládnej koalícii, no súčasne s tým sama rozbehla vlastné a poriadne hlučné povolebné rokovanie. Ako a prečo ? Kto jej dal na to morálnopolitické právo ? Prečo o novej vláde rokuje ? Je azda ona víťazkou volieb ?

Pokrytecké odvolávanie sa na to, že ona môže rokovať kedykoľvek s kýmkoľvek a o čomkoľvek, lebo je prezidentkou jej neuveria ani tie najhlúpejšie vrabce v prezidentskej záhrade. Toto sa v slušnej demokratickej spoločnosti nerobí. Toto je jednoducho arogantný spôsob rušenia atmosféry normálnej povolebnej diskusie o tvorbe novej koalície.

Šimečka so strihom palácového pudlíka v produkcii mediálnych klebiet pokračuje. Obieha stretnutia s lídrami parlamentných strán pred zrakmi spriaznených televízií a spriaznených novinárov-propagandistov, vytvárajúc dojem, akoby to bol on kto dostal faktické poverenie na tvorbu novej vládnej koalície. Invenční novinári propagandisti z každého takéhoto stretnutia prinášajú „dychberúce“ pikošky, klebety a klebietky…

Klebetnícky kolorit dotvárajú novinári. Oni majú klebetenie takpovediac v náplni práce. Zodpovední politici to musia o nich vedieť a ak im v ich často až pustošivom klebetení chcú zamedziť, mali by sa mať pred nimi na pozore. Najmä vtedy, ak je príležitosť čo-to popiť a uvoľniť sebakontrolu.

Europoslankyňa Beňová na to pozabudla. Urobila chybný pokus o vtipné glosovanie povolebného diania. Taľafatka, ale novinári sa na to vrhli /vyhladovaní v čase prechodného nedostatku serioznych informácií/ a vytvorili z toho kauzu, z ktorej precitlivený Pellegrini urobil najväčší problém vzniku novej vládnej koalície. Nota bene – koalície, ktorú si Slováci v kvázi referende v posledný septembrový deň vyvolili. -Dúfajme, že tu ide iba o to, čím sa to javí navonok. A že nejde z jednej strany o úmyselnú intrigu a z druhej strany o vytúženú zámienku vyvliecť sa z nepríjemného „manželského chomúta“.

Klebety, klebety, klebety. Pokiaľ sa situácia trochu neutrasie, nemá zmysel rozoberať súčasné povolebné dianie. Nechávam tu priestor pre ľudí s väčšou a zlomyseľnejšou fantáziou. A pevne verím, že sa intrigami, klebetami, hoaxami a konšpiráciami nedajú pri zodpovednom rokovaní o budúcnosti Slovenska ničím odradiť. Že dajú emócie nabok a prenechajú priestor rozumu.