zemegula

Boj stoviek palestínskych bojovníkov proti státisícovej izraelskej armáde pokračuje už tretí deň. Stále je prekvapujúco úspešný. Palestínci aj podľa izraelských oficiálnych údajov stále ovládajú na juhu Izraela niekoľko lokalít. Izraelské letectvo začalo kobercové bombardovanie a non-stop delostreleckú paľbu na pásmo Gazy. V ruinách umierajú stovky Palestínčanov, vrátane žien a detí. Je to podľa Netanjahua pomsta za zabíjanie izraelských civilistov vrátane žien a detí zo strany Palestínčanov. Na Blízkom východe momentálne prebiehajú orgie vraždenia na oboch stranách. Toto vraždenie odsudzujem, tak ako ho odsúdili aj členovia BR OSN. Tak ako BR OSN tak aj ostatná verejnosť sa však pri hľadaní toho, kto to kedysi začal, sotvakedy zhodne.

Akciu Palestínčanov spomedzi arabských režimov odsúdili iba Spojené arabské emiráty. Na Západe, najmä v Nemecku sa na podporu boja Palestíncov uskutočnilo niekoľko zhromaždení.

Streľbu v noci na pondelok bolo počuť z Ašdodu, letiska Ben Gurion v Tel Avive i z Jeruzalema. Počet mŕtvych Izraelčanov prekročil 1000 osôb a počet zranených presiahol 2500- Straty Palestínčanov sú už dnes dvakrát vyššie a postupne budú narastať. Odhaduje sa, že až na desiatky tisíc mŕtvych a zranených Palestínčanov.

Izraelské noviny Haaretz napísali, že bez ohľadu na koniec bojov z vojenského hľadiska, Izrael túto vojnu z politického hľadiska už prehral. Voči zahraničiu stratil prestíž a voči domácemu obyvateľstvu stratil mýtus štátu schopného zabezpečiť svojim občanom maximum bezpečnosti. Izraelčania svojmu štátu prestali veriť. Podobný názor má Le Figaro.

Prezident štátu NATO – Turecka – Erdogan vyhlásil, že odmietať rokovania s Palestínčanmi vrátane Hamasu je chyba. Erdogan vyhlásil, že treba ihneď začať rokovať o vzniku nezávislej Palestíny. Bez vzniku samostatného palestínskeho štátu Židia nikdy nebudú v bezpečí.

Informácie o ukrajinskom pôvode mnohých zbraní Hamasu uznala za pravdepodobné aj americká kongresmanka M.T.Greenová. Podľa Trumpa Jr. boli mnohí Palestínci ozbrojení americkými puškami M4. Podľa býv. kyjevského poslanca Kivu je v rukách Palestíncov množstvo RPG, ktoré prišli na Ukrajinu z arzenálov NATO.

Medzinárodní vojenskí pozorovatelia sú prekvapení, že sa Izraelu napriek obrovskej početnej a technickej presile nepodarilo do 24 hodín úplne vyčistiť Izrael od palestínskych bojovníkov. Naše médiá /napr. aj Pravda/ podrobne popisujú výsledky bojov z pohľadu Izraela. Opäť ako inokedy píšu iba o úspechoch Izraelcov, bez toho aby sa venovali stratám izraelskej armády. A samozrejme propagandisticky detailne opisujú teroristické praktiky Hamsa-bez toho, aby sa venovali aj masakrám, aké sa odohrávajú v Gaze, permanentne bombardovanej Izraelom. Nedá mi, aby som tieto jednostranné informácie -politické i vojenské, doplnil o pohľad z druhej,-palestínskej strany. /Nejde mi tu samozrejme o žiadne schvaľovanie teroristických metód Hamasu, -ide iba o faktografiu/.

Pokiaľ ide o politickú rovinu, vedenie strany Hamas verejne /a zjavne ironicky/ poďakovalo vláde Ukrajiny, že jej režim umožnil Hamasu zásobiť sa modernejšími zbraňami NATO. Tieto zbrane sa údajne dostali na Blízky východ ukrajinskými loďami s obilím. Menšia časť zbraní sa dostala na Blízky východ aj suchou cestou. Izraelskí agenti identifikovali na ukoristených granátometoch štítky z akéhosi vojenského útvaru v Mukačeve. Malá časť zbraní sa do Palestíny dostala cez priekupníkov aj z Ruska /protitankové strely Kornet/ a samozrejme aj nelegálne-legálne z Iránu /drony Šáhib, Mohadžir, Araš/. Hamas však nie je úplný spojenec Iránu. Hamas sú SUNNITI a ŠIÍTSKY Irán má v Palestíne a Libanone iné svoje želiezko v ohni – Hizballáh. Hizballáah sa ale do akcie Palestínčanov zapojil zatiaľ veľmi skromne. Ja osobne by som hľadal spojencov sunitského Hamasu v sunnitskom Turecku či Katare…

Analytici z telegramového kanálu „Rybar“ zbilancovali po prvom dni bojov „úlovky“ Palestíncov nasledovne: zlikividovaných 32 izraelských vojakov a dôstojníkov vrátane generála pohraničnej polície Izhara Peleda a jedného plukovníka; zajatých 41 izraelských vojakov a dôstojníkov vrátane izraelského generála Alona; v bojoch zahynulo 750 izraelských civilistov, 2232 bolo zranených a 247 bolo zajatých; zničených bolo 7 tankov Merava, 4 izraelské helikoptéry, tri obrnené buldozéry, dve ťažké bojové vozidlá pechoty Namer APC, dve obrnené kolesové vozidlá pechoty MRAP, 12 obrnených transportérov, 6 taktických vojenských vozidiel a 10 kolesových vozidiel.

Príčiny izraelsko-palestínskeho konfliktu treba hľadať v udalostiach spred takmer 80-100 rokov, keď židovskí sionisti začali skupovať pôdu a presídľovať sa do Palestíny,- v krajine vtedy ešte na 99,6% arabskej. Rezolúcia BR OSN č.182 z roku 1947 legitimizovala vznik dvoch nezávislých a samostatných štátov – židovského Izraela a arabskej Palestíny. Bohužiaľ, vznikol iba Izrael-vďaka tomu, že mal už vtedy k dispozícii armádu a bojovú techniku /aj vďaka ČSR a ZSSR/. Palestínci nemali nielen armádu ale ani políciu. Nasledovalo 80 rokov zbytočných rokovaní a prázdnych sľubov, prerušovaných vojnami a následnými územnými ziskami Izraela. Po masívnom vyháňaní Palestíncov a vytvorení desiatok židovských osád na ulúpenej arabskej pôde sa idea dvojštátneho riešenia problému Palestíny stala iluzórna.

Do tejto bezvýchodiskovej situácie sa po posledných voľbách vrhli so svojimi brutálnymi praktikami židovskí extrémisti okolo rasistu Itamara Ben Gvira. Tento izraelský minister národnej bezpečnosti navrhol úplné vyčistenie Palestíny od Arabov. V poslednom čase jeho aktivisti napriek oficiálnym medzinárodným zmluvám začali Arabov vyháňať dokonca aj z tretieho najsvätejšieho miesta moslimov – z Chrámovej hory a mešity AlAksá. Na chrámovú horu a do mešity začali chodiť sionisti ako tzv. turisti a len čo sa tam dostali, začali na posvätných moslimských miestach konať židovské bohoslužby. Výsledkom boli slovné i fyzické potýčky s arabskými veriacimi a jordánskymi strážcami chrámového komplexu. – Znesväcovanie extrémne posvätných moslimských miest zo strany židovských rasistov sa stalo posledným dúškom v pohári bôľu Palestíncov a Palestínci sa rozhodli konať. V sobotu sa začal boj proti „izraelským okupantom“. Znesvätenie Al Aksá sionistami poslúžilo a aj dnes slúži ako formálny dôvod na započatie boja. Príčiny boja sú ale oveľa, oveľa hlbšie…

O konečnom „víťazstve“ státisícovej armády Izraela /vyzbrojenej o.i. satelitmi a nukleárnymi zbraňami/ nad palestínskymi bojovníkmi /Hamasu, Islamského Džihádu resp. Hizballáhu príp. aktivistami Al Fattah/ samozrejme niet pochýb. Toto víťazstvo Goliáša Izraela nad palestínskym Dávidom však bude Pyrrhovým víťazstvom. Izraelská armáda a izraelský vojensko-priemyselný komplex zarábajúci ročne miliardy dolárov z predaja „neprekonateľných“ židovských zbraní , marketingovo veľmi utrpí. Klesne aj politická prestíž Izraela. Oslabí sa pozícia bezpečnosť zaisťujúcich extrémnych strán v Knessete.

A keď klesnú emócie, začnú rozvážnejší izraelskí politici korigovať extrémne genocídne praktiky zaobchádzania s Palestíncami na okupovaných územiach. Dôjde k medzinárodným sprostredkovaniam, výmenám zajatcov a napokon dôjde azda aj k istej forme rokovaní o trvalejšom mieri.

Povstanie Palestíncov proti “ okupantom z Izraela“ bude stáť tisíce životov arabských bojovníkov i civilov. „Mučeníci“ /tak tieto obete budú označovať Palestínci/ budú vojensky porazení. Z politického hľadiska však k dôjde k posunu. Zmeny v prospech zlepšenia situácie ujarmených Palestíncov určite nastanú. -ˇBez ohľadu na to, čo o tom budú hovoriť médiá na Západe.

Svet sa mení a zmení. Aj v Izraeli a v Palestíne.