zemegula

Súčasné nepriateľské vystupovanie europoslancov z PS a KDH proti Slovenskej republike ukázalo, ako veľmi je Slovensko v zahraničí zraniteľné a aké veľké škody vie napáchať spojenectvo neokolonialistických pánov zo Západu so slovenskými zradcami vyslanými do zahraničia z domova.

Nikdy v minulosti sa to neprejavilo až takto vypuklo ako dnes. Nikdy v minulosti nebola zrada kvázi-pravicových europoslancov až taká veľká. Tu totiž teraz už nešlo a nejde len o zákerné útoky PS, KDH či SaS proti Smeru,SNS, proti Ficovi a spol. – tu prvýkrát išlo a ide o to ublížiť všetkým občanom Slovenska. Lebo žiadať, aby boli Slovákom odopreté finančné prostriedky, ktoré im patria a odoprieť im hlasovacie právo, zamedziť rozhodovanie o veciach ktoré sa ich bytostne dotýkajú – tak to je svinstvo, aké sa nedá označiť inak ako potkania služba vlasti.

Eurofondy, ktoré SR z Bruselu dostáva, nie sú darom bohatých štátov Západu nám – chudobe z Východu. Eurofondy sú naše peniaze. Prečo ? Lebo je to časť tých financií. ktoré sme stratili, keď sa Západ po 1989 zmocnil našich fabrík, našej pôdy, našich prírodných a ľudských zdrojov.

Najprv -za Mečiara- na nás Západ uvalil faktické embargo. Potom za Dzurindu prinútil naše embargom polozničené fabriky, banky, poisťovne, médiá, prirodzené monopoly v energetike, telekomunikáciách, obchodnej sieti a pod. aby za facku prešli do rúk západných „investorov“ a potom si nad našimi vecnými a ľudskými zdrojmi zabezpečil právnu ochranu tým, že nás voviedol do právnych a vecných osídiel, do pavučiny noriem NATO a EU.

Západ nám teraz vypláca čosi ako REPARÁCIE či KOMPENZÁCIE za to, že nám vzal, čo bolo naše. Západní investori sú u nás preto, lebo tu zarábajú a bohatnú. Lacno vyrábajú a draho predávajú. Miniatúrnu časť svojich ziskov tu akože nechávajú v podobe daní, odvodov a platov pre našich slovenských zamestnancov. Obrovskú časť ziskov však od nás vyvážajú cez fiktívne náklady, cez fiktívne subdodávky, cez poradenstvo, vzdelávanie, licencie, cez vnútené dodávky svojho tovaru, cez otvorené i skryté dividendy, cez množstvo podvodníckych fínt a trikov…

Eurofondy, to nie sú milodary Západu. To nie je charita, čo sa nám láskavo udeľuje z dobrej vôle a čistej solidarity. To je „bolestné“ za to, že tu západný kapitál trpíme. Siahať na tieto reparácie či bolestné – na to, čo nám patrí – nuž tak to je čosi, čo sa nedá označiť inak ako „casus belli“ . Ako príčina k vojne. Áno k „vojne“, ktorou si od Západu vybojujeme naspäť to, čo nám vzal.

Nech nám ten Západ len skúsi vziať NAŠE eurofondy, naše hlasovacie práva. Ak to urobí, tak poruší akúsi mierovú zmluvu. My na porušenie mieru budeme potom musieť reagovať „vojnou“. Uvalíme národnú kontrolu nad západnými investíciami na Slovensku. Nebudeme znárodňovať. Budeme reštituovať. Nesiahneme na nič cudzie. Cudzie nechceme-svoje si však nedáme. Obnovíme si vlastnícke práva nad tým, čo bolo a fakticky aj stále je naše. Slovenské.

Europarlament a Európska komisia svojim dnešným nátlakom na našu demokraticky zvolenú NRSR a na našu demokraticky vytvorenú vládu vyhlásili Slovensku v súčasnosti čosi ako studenú vojnu. Áno, sme v – zatiaľ studenom – no vo faktickom vojnovom stave s väčšinou členov Europarlamentu a Eurokomisie.

V takomto stave – de facto vojnovom stave, je na naše víťazstvo potrebná naše národná jednota. Dôležité bude, aby všetci občania SR a ich politickí reprezentanti /koaliční i opoziční/ ťahali za jeden povraz. Akákoľvek spolupráca s našimi politickými nepriateľmi sa v kvázi-vojnovej situácii už nedá nazvať inak ako ZRADA. V čase kvázi-vojny ako dvojnásobná zrada.

Musíme jej zabrániť. Ak už nie dnes, tak aspoň v budúcnosti. Musíme konať „terapeuticky“ ale najmä preventívne. Ako ? Sme demokrati -tak samozrejme demokraticky. Budúci rok nás čakajú voľby do nového europarlamentu. Musíme sa poučiť z dnešnej situácie. Musíme urobiť všetko, aby tí, čo nás v Bruseli budú zastupovať, boli nami zvolení SLOVENSKÍ VLASTENCI. Musíme zabrániť tomu, aby to boli kadejakí zradcovia, kadejakí politickí „potkani“, kadejakí šimečkovia, kadejakí nezdarní kadeháci, deviantní saskári či nedajbože fanatickí poloblázni z OLaNO-HS. Musíme sa zmobilizovať tak, aby sme tu od budúceho roka mali nielen ľavicovo-národnú vládu, ale aj ľavicovo-vlasteneckého prezidenta a vlasteneckých pro-národných a pro-sociálnych euro-poslancov.

Ak budeme musieť byť naďalej s EU v akomsi stave „studenej vojny“, potom naši europoslanci, naši zástupcovia v Bruseli musia byť čosi ako náš bojový desant, náš elitný výsadok, náš vysunutý gardový oddiel, plniaci v EU a v NATO naše „bojové“ úlohy. Musí to byť naša zahraničná garda, realizujúca na pôde Západu výsostne IBA naše národno-štátne záujmy. – Musí to tak byť. Inak sa to nedá.