zemegula

Darmo sa kdejaká Lacová bude snažiť, aby skákaním do reči, prerušovaním Pellegriniho, či poskytovaním dvoj-trojminútových monológov a pritakávaním Korčokovi niečo zmenila. Nezmení. Prezidentský súboj v druhom finálnom kole vyhrá Peter Pellegrini. – Iba ak by…

Pellegrini bol podľa mňa v dnešnom súboji finalistov oveľa vecnejší, pro-sociálnejší, vrúcnejší, profesionálnejší a teda lepší. No toto nie je súťaž v rétorike, ani umeleckom dojme. Toto, čo sa na Slovensku deje, je prezentácia dvoch odlišných pohľadov na svet – sveta kozmopolitného a liberálneho /Korčok/ a sveta národnovlasteneckého, opretého o slovenské tradície /Pellegrini/.

Slováci oboch aktérov veľmi dobre poznajú ako praktických politikov. Toto nie sú USA. Tu sa občania venujú politizovaniu 7x 24 non stop. V krčme, v kaviarni, na pracovisku, v rodine…furt. V USA je to iné, tam väčšina voličov spoznáva kandidátov až pri bombastickej televíznej šou. Tam -v USA a na Západe vôbec, rozhoduje rétorika, bonmoty, reč tela, originálne sľuby, umelecký dojem.

V SR nie. Tu sa všetci poznáme. Vieme kto je kto, kto ako a čo robil, ako zbohatol, poznáme o každom pravdu i nepravdu, klebety i tie najskrytejšie reálne tajomstvá. V SR politici nemôžu machrovať. V SR o prezidentovi nerozhoduje šou, ale miera averzie a nenávisti voči príliš dlho slúžiacim politikom /tak vyhral Gašparovič nad Mečiarom, Kiska i Čaputová nad Ficom a Ševčovičom/ – a dakedy aj práca. /To bude, ako dúfam, prípad P.Pellegriniho/.

Preto besedy, akou bola aj tá dnešná v RTVS veľa nerozhodnú.

Čo rozhodne ? Zapojenosť štábom Korčoka najatých umelcov, šoumenov, kňazov a mníšok, novinárov a internetových influencerov na jednej strane /Korčokovej/ a schopnosť národne a ľavicovo orientovaných Slovákov bojovať na druhej strane /Pellegriniovci/. V prípade Pellegriniho ide o ochotu voličov rozličných vlasteneckých prúdov a prúdikov aspoň nachvíľu sa zjednotiť a dať hlasy tomu, kto je predsa len za suverénne, samostatné, sebavedomé a činorodé Slovensko.

Ľavicovo a národne orientovaní Slováci na Slovensku prevládajú. Pod vplyvom protislovenských médií sú však letargickí. Sú spiacou väčšinou. Konzumne a liberálne orientovaní občania SR sú v menšine. Pod vplyvom médií a dobre prepracovaného aktivizmu mimovládok a opozičných strán sú však v DOBRE ORGANIZOVANEJ menšine. Ich šanca je v tom, aby do nohy išli na voľby a aby cez médiá a influencerov odhovorili od voľby pronárodnú a ľavicovú väčšinu.

Šance liberálnej menšiny sa dajú zvýšiť aj zasievaním sváru, klebiet, nesvornosti a intríg do radov tradične dosť rozdrobených národniarskych „kmeňov“ a klanov. Šanca Korčoka a jeho menšiny je rozhádať pro-národnú a ľavicovú väčšinu.

Ľavicovo a národne orientovaný Pellegrini na ľavicovo a národne orientovanom Slovensku nemôže prehrať prezidentské voľby. S jedinou výnimkou, – s výnimkou zrady vlastných ideálov zo strany voličov Smeru, SNS ale predovšetkým voličov Harabina, Uhríka, Kotlebu, Šveca…

Stručne povedané, – o tom, kto bude nový slovenský prezident nerozhodnú duely v televízii a úžasné výkony Pellegriniho v nich. O výhre Pellegriniho rozhodne masová účasť voličov Smeru, SNS, masová účasť Harabinovcov, Uhríkovcov, Kotlebovcov /a v súčasnej chvíli aj národne orientovaných voličov Szovetségu/.

Chodiť do televíznych duelov treba. No oveľa dôležitejšie je , aby Pellegrini diskutoval s „kmeňovými“ vodcami národniarov a ľavičiarov. Aby sa s nimi dohodol. A aby sa aspoň na nevyhnutný čas stal nielen hovorcom hlasistov, ale aj smerákov, snsákov, HARABINOVCOV, uhríkovcov, kotlebovcov, švecovcov a náhlikovcov.

-Tieto prezidentské voľby nevyhrá Korčok, no svojim spôsobom ani Pellegrini. Tieto voľby vyhrá Harabin, – jeho názory a jeho ľudia. Pellegrini by to mal vážne vziať do úvahy.