zemegula

Bol som včera na Slavíne, aby som si pripomenul oslobodenie hlavného mesta Slovenska Bratislavy od okupačnej nemeckej armády. Spolu so mnou tam, napriek nevľúdnemu silnému vetru bolia asi 2 tisícky Slovákov.

Neboli iba z Bratislavy. Niektorí sem prišli zo vzdialenejší častí Slovenska. Bolo to prirodzené, veď oslobodenie hlavného mesta je vždy a všade symbolickým oslobodením celej krajiny, -teda i oslobodenie Bratislavy nebolo iba oslobodením jedného mesta ale v skutočnosti celej krajiny. Informácia, že na oslavu na Slavín neprišli len Bratislavčania ale aj Slováci na autobusoch z vidieckeho Slovenska nie je trápnosť ani dôvod ku korčekovskej škodoradosti , ale naopak dáva udalosti punc celonárodného významu a slávy.

Na pripomienke 79 výročia oslobodenia sa na Slavíne nezúčastnili len Slováci, ale aj občania iných štátov a ich politickí zástupcovia. Medzi nimi najmä veľvyslanec z Ruskej federácie, z Bieloruska, z Kazachstanu a z Azerbajdžanu. Hlboko urážlivé, najmä voči obetiam, ktoré ležia na Slavíne alebo na iných vojnových cintorínoch je, že sa na pripomienke nezúčastnili zástupcovia Ukrajiny, Česka, Poľska, Francúzska, Bulharska, Rumunska, Pobaltia…Synom a dcéram týchto krajín, ktoré padli aj za slovenskú slobodu, bolo včera zo strany ich veľvyslancov ublížené. Veľvyslanci z rodných krajín nimi pohrdli, zneužili ich v nepekných politických hrách. Hanba im.

Medzi veľvyslancov, ktorí sa včera voči sovietskym ale aj vlastným obetiam boja proti nemeckej rozpínavosti hanebne postavili patril aj veľvyslanec Holandska. Holandska ? Áno aj Holandska.

Prečo ? Pretože, verte alebo nie ale sovietska Červená armáda resp. jej vojaci sa podieľali aj na oslobodzovaní Holandska. To, že Červená armáda oslobodila rozsiahle oblasti Nórska a aj územia Dánska /ostrov Bornholm/ sa u nás vie veľmi málo. Ešte menej sa ale vie o tom, že vojaci zo Sovietskeho zväzu obetovali takmer tisíc životov za slobodu Holandska.

Padlí občania Sovietskeho zväzu mali tesne po vojne v Holandsku niekoľko vojnových cintorínov. Často ležali na nich spolu s vojakmi z USA, Kanady, Británie, Francúzska…Po rozbehu studenej vojny bola ich prítomnosť na spojeneckých cintorínoch nepríjemná a tak ich Holanďania exhumovali a sústredili na cintoríne v Leusdene. Tu ich leží minimálne 865. Cintorín v časoch studenej vojny chátral. Až po rozpade ZSSR vypočuli holandské úrady prosbu úradov Ruskej federácie a vojnový cintorín pre občanov býv.ZSSR zrekonštruovali. Pôvodné plány boli urobiť z cintorína tzv. Poľa slávy sovietskych vojakov, naozaj dôstojný pamätník. Bohužiaľ, realizácia takýchto plánov sa znovu zastavila. Vypukla totiž nová studená vojna. Sovieti či Rusi zase začali byť nepríjemní, – nielen za živa ale aj po smrti…

Na cintoríne Leusden ležia vojnoví zajatci, umučení alebo popravení v neďalekom koncentračnom tábore Ameersfort. Leží tu 77 sovietskych vojakov, popravených v druhej najväčšej masovej poprave, aká sa v Holandsku udiala počas 2.sv.vojny. Ležia tu zajatci, pracujúci ako otroci v holandských zbrojovkách slúžiacich Nemcom. Ležia tu aj takmer 2 stovky sovietskych vojakov /prevažne Gruzíncov, Azerbajdžancov a občanov z krajín Strednej Ázie/, ktorí sa počas vojny vzbúrili proti nemeckým väzniteľom a dva týždne chabo ozbrojení odolávali presile jednotiek SS, pokým nepadli do posledného muža.

V Leusdene ležia všelijakí občania ZSSR. Nielen Rusi, ale aj Bielorusi, Ukrajinci, občania z Kaukazu či Strednej Ázie. Komunisti i nedávni bielogvardejci, veriaci kresťania, moslimovia, židia i ateisti. Jednoducho ležia tu občania veľkého Sovietskeho zväzu. – Tak ako na Slavíne, kde popri Rusoch ležia aj Bielorusi, Ukrajinci, Kaukazania, Ázijci…Spoločné pre túto multinacionálnu spoločnosť, na Slavíne či v Leusdene je, že bojovali vo svätej vojne za svoju vlasť – a zároveň bojovali aj za slobodu ostatných Nemcami ujarmených národov.

Vojaci ležiaci v Leusdene či na Slavíne, na rumunskom vojenskom cintoríne vo Zvolene, vojaci a partizáni, ktorých pripomínajú pamätníky pri H.Beňadiku, na dunajskom nábreží v Bratislave, či pri Váhu pod Strečnom nepolitiziovali. Bojovali za spoločnú vec a vyhrali. Patrilo by sa, aby im predstavitelia z ich rodných krajín, existujúcich aj vďaka ich víťazstvu, poskytli dnes aspoň to najminimálnejšie minimum. Bolo by dobré, keby im aspoň vzdali úctu. A postáli na chvíľu pri ich hroboch.

Bolo by dobré, keby im Česi, Poliaci, Francúzi …a áno, aj Holanďania miesto úcty a piety nerobili aspoň hanbu.