DOKONALÝ AKO ČÍNSKA POMSTA
Singapúr je krajina, v ktorej sa čínsky pragmatizmus a racionálnosť stali posadnutosťou, obsesiou, miestami nebezpečnou inštitucionálnou deviáciou.
Neveríte ? Treba si to odskúšať a veriť, že pri návšteve Singapúru budete mať šťastie. Že vás polícia neprichytí ako odhadzujete žuvačku, špak či použitý cestovný lístok. Lebo ak vás prichytí, zmlátia vás štátni kati palicami či korbáčmi. Možno budete mať šťastie a pri kontrole batožiny vám nenájdu nadlimitné množstvo cigariet. Ak by vám cigarety našli, pôjdete do väzenia. Azda sa na vás usmeje šťastie, aj keď ste narkomani: nemusia vám tie drogy nájsť a vy nepôjdete pred popravnú čatu.
Návšteva Singapúru nemusí vo vašom prípade skončiť tragicky. Môže byť naopak, plná báječných zážitkov. No už len predstava brutálneho a neľudského zaobchádzania s človekom, ktorý sa dopustil priestupku, normálneho človeka riadne vydesí.
Pred dvadsiatimi rokmi sme sa v Singapúre /728,6 km2, 5,71 mil.obyv./ prechádzali po milých tradičných štvrtiach. Skúšali sme na ulici jesť všetky možné čínske dobroty. Obdivovali sme v obchodnej štvrti vtedy najnovšie mrakodrapy, pešie zóny a záhony kvetov medzi nimi. Zašli sme do kníhkupectva a objavili tam dlho hľadanú odbornú publikáciu. Sadli sme si na kávu v luxusnej kaviarni, pretože na ulici sa rozpršal pravidelný poobedňajší tropický lejak.
Po daždi sme sa odviezli fantastickým metrom trochu „do prírody“. Prehliadli sme si motýliu farmu a orchideárium. Túlali sme sa po rozsiahlom parku, zašli do zákutí s broméliami, s jazierkami, kaskádami a potôčikmi. Na čudesných stromoch hrkali na nitiach zavesené bambusové paličky. Zatúlali sme sa až k riečke s oblým červeným mostíkom a oranžovo-žltými rybičkami. Vystúpali sme kruhovým schodiskom na vrchol vyhliadkovej veže v tvare pagody. A na záver sme sa poklonili soche Konfucia, dôstojne sa tváriaceho filozofa v ihravom záhone voňavých tropických kvetov.
Na druhý deň sme sa dali vyviezť na vyhliadku nad mestom a odtiaľ sme sa ponad mesto a prístav spustili v kabínke na ostrov Sentosa. Prezreli sme si tu vojenské múzeum so zákopmi z obdobia neúspešnej britskej obrany Singapúru pred Japoncami. Následne sme už vykrúcali krk na žraloky v sklenenom tuneli morského akvária. Napokon sme neodolali volaniu tyrkysových vĺn mora. Vyzliekli sme sa do plaviek a kúpali sa v teplej morskej vodičke. Slnko riadne pripekalo. / Večer sme si v zrkadle obzerali načerveno opálenú hlavu…/.
Keď sme vyšli na breh a trochu sa osušili, urobili sme krátku prechádzku po pobreží. Na kríkoch vedľa chodníka si rozvešali siete obrovské chlpaté pavúky. Odfotili sme si ich aj s netradičným pozadím-kontajnerovými loďami a žeriavmi prístavného prekladiska.
Toto všetko po dvoch desaťročiach, pri druhej návšteve, kamsi zmizlo. Po pár rokoch od poslednej návštevy to tu v Singapúre akosi nespoznávate. Cítite sa v tomto meste ako keď sa vrátite domov po dlhšej služobnej ceste a manželka vám veci vo vašej pracovni „mierne“ poprehadzuje, – „vylepší“ a zaprace novými krámami. Zisťujete, že to tam máte zrazu nejaké tesnejšie, zakryté novým čojaviemčím. Neviete po tej reorganizácii, v tej spleti zmien nájsť svoje vlastné miesto, svoje autentické spomienky.
Takýto môže byť pre niekoho, kto už v minulosti v Singapúre bol, dnešný Singapúr. A takéto bude asi aj pre toho, kto tam dnes bol, pri zajtrajšej návšteve toto rýchlo sa meniace mesto. Singapúr vsadil na racionalitu zmien. Ibaže nie každá zmena je racionálna, nie každá zmena znamená život. Zmena je aj utlmenie predchádzajúceho pohybu, aj umŕtvenie pekných vecí, zmena je aj smrť.
Dnešný Singapúr sa právom hrdí všeličím. Novými transportnými systémami, novými technológiami, novými hotelmi, no na zjavne menších a evidentne menej výhodných pozemkoch. Príroda stráca v Singapúre posledné miestečko pod slnkom. Racionálni projektanti zmien nového Singapúru postavili napríklad megaveže megahotela a prepojili ich spoločnou obrovskou terasou. Na nej urobili bazén a čosi ako veľmi vysuté Semiramidine záhrady. Vraj ide o úžasne „zelené riešenie“. Údajne je úžasne „nature friendly“. A vraj je to aj všetko veľmi veľmi „feng šuej“.
Nevieme posúdiť, či je hotel s parkovým komplexom a bazénom na streche v súlade s princípmi feng šuej. Máme len pocit, že je to tak trochu cez čiaru. Návšteva takéhoto hotela však iste poteší všetkých pozérov, ktorí si odškrtávajú v zozname trendových hajlajtov sveta na vlastné oči videné položky. Takýmto ľuďom návšteva singapúrskeho čuda bezpochyby príde vhod. Treba sa im ale poponáhľať. Krása tohto druhu má totiž tendenciu veľmi rýchlo zovšednieť. Môže vyjsť z módy. Jedného dňa to čudo zbúrajú. A nahradia ho ešte čudnejším čudom.
Singapúr je bez diskusie technicky dokonalý čínsky zázrak. No žiť by sme v ňom nevedeli. Prečo ? 1/ Niečo nám chýba. 2/ Niečoho máme nazvyš. Ľutujeme.
/Autorom fotiek je autor textu/.
Bol som v Singapure a cítil som sa tam... ...
Celá debata | RSS tejto debaty