zemegula

Na južnej pologuli leží jedna pekná krajina. Je čistá, vońavá, obrastená viničom, makom, papradím a vodou nasiaknutými machmi. Možno trochu chladná, ale nie zase až tak veľmi. Volá sa Tasmánia.

Treking v mierne zasnežených Cradle Mountain, návšteva farmy, kde sa o kravy stará Mária zo Slovenska, ochutnávka vína vo vinohrade Moravana Mr.Chromého, rýchly poklus cez nákupné mólo v Hobarte, prenocovania v strašidelných moteloch pri benzínkach-toto všetko by si zaslúžilo samostatné kapitoly. – No nedá sa. Treba postupovať proporcionálne. Lebo Tasmánia je iba malá časť Austrálie. Aj keď najkrajšia.

V Tasmánii je vraj miesto s najčistejším vzduchom na svete. Boli sme tam, dýchali, no nemôžeme to potvrdiť ani vyvrátiť. Množstvo machov a lišajníkov však čosi signalizuje. Voda v riekach má čajovú farbu-od rozkladajúcich sa zvyškov vegetácie,-no je do značnej hĺbky priezračná. Vodopády šuštia v lesíkoch gigantických papradí. Harmonickejšie ako na Novom Zélande. A jazda asfaltkou bez oprotiidúcich áut, jazda po kľukatiacej sa cestičke pomedzi políčka pestrofarebného maku,- to je báseń od Pána Boha.

Pobrežie Tasmánie je drsné. Vlny pôvodom z Antarktídy plieskajú o pobrežné útesy, kypia a paria sa z obrích „tlakových hrncov“. Jazda takouto krajinou-to je dačo pre milovníkov divej, pre-historickej samoty. Na svoje si tu prídu aj vegetariánski gurmáni: môžu sa napchávať čerstvým ovocím a zeleninou z okolitých fariem. Rastlinstvo je tu šťavńaté, zverstvo vačkaté. Źije tu mnoho čudných malých sysľov- vombatov rôznej veľkosti a rôznych druhov. Ĺudoprázdne morské zálivy s názvami, evokujúcimi bublinkujúci pohár šampanského. Tu sa dá fotografovať do bezvedomia. Raz zhora, z návrší obrovských žulových balvanov, inokedy zdola, z piesku rozľahlých pláží.

Tasmánii človek nechýba-no človek,-bohužiaľ,-žije aj tu. Klčuje a vypaľuje prvotný už neobnoviteľný les. Rozširuje pastviny, aby mohol prichovať nové jalovice, na pašu vyhnať ´dalšie ovce a kone. Lesnatú krajinu mení na sivozatrávnenú step s chrastami holej hliny. Pod pahýľmi kedysi kapitálnych stromov kope jamy na napájanie nenásytných kráv. Na aute zabíja vombaty, mliaždi endemický hmyz…Ryje do zeme hlboké štôlne, aby pomohol k ziskom majiteľom všelijakých goldminových korporácií. A ke´d už všetko všetko vyťaží, pustí náradie z rúk presne tam, kde s ním robil. Veci po ńom tam potom do ryšava hrdzavejú, haldy hlušiny sa ticho plazia ku pobrežiu. Vzduch sa však znovu stáva čistejší a čistejší…Až sa stane turistickou atrakciou.

Tasmánia nie je úplný pozemský raj. Je to však dobrý pokus.

Veľká Austrália je iná. Má oveľa väčšie mínusy a oveľa menšie plusy ako maličká Tasmánia. Tvárou plusovej Austrálie sú obyvatelia „outbacku“, púštneho či polopúštneho vnútrozemia. Pološialení čudáci, tuláci, bizarne ogabaní, pomaly sa vlečúci krajom ciest s povesťou tvorov mimo čas a priestor. Sú to nadpozemské vesmírne entity, relikty drímtajmu, nezachytiteľné na radaroch chápania moderného konzumného človeka. Mínusovou tvárou Austrálie sú bandy ožratých či zdrogovaných aboriginov. Hordy špiniace mestské parky v Cairns, Darwine, Adelaide…Źobrajúca a vyhrážajúca sa spodina, otravujúca každého, kto s nimi nadviaže očný kontakt. -Svätci a diabli Austrálie. Oboje je tu citeľne prítomné. Zcivilizovaní divosi loviaci lup v mestskom parku a zdivené deti civilizácie meditujúce v nekonečnom austrálskom buši.

Väčšinu Austrálčanov tvorí populácia z klimatizovaných mestských apartmánov, spôsobne vyzerajúcich domcov, rozlezených po pedantne vykosených predmestiach. Sú to pracovné sily korporácií z oblasti priemyslu či služieb. Vykávičkované bankové úradníčky, účtovníčky a auditori, pandrláci z poisťovní a realitných kancelárií, kvázi-biznismeni, majitelia kravských stád a obilných polí, ovocných sadov, cukroví plantážnici, ťažiari a húfy tých, čo im ich biznis prevádzkujú. Źijú svoje very british životy, kosia trávniky, hrajú kriket a golf, napchávajú sa rovnakými hamburgermi, pukancami a halyvúdskymi oblbovákmi, ako ich menovci v Manchasteri či Bostone.

Do Austrálie-krajiny ťavích stád, zdivočených koní, prašných ciest bez mostov, kde sa dá po daždi v aute aj utopiť, kde sú na okrajoch cesty zdochliny kráv s nafúknutými bruchami, kde sa hmýria jedovaté plazy a po jarnom lejaku zakvitne púšť kvetmi a vybuchne omamnými vôńami-do takejto Austrálie chodia very british Austrálčania skôr na dovolenku. Priletia do Ayers Rock, Alice Springs, Darwinu, Broome a robia expedície na Uluru, Olgas, do Kings Canyonu, do bažinatého parku Kakadu, do Modrých hôr ku kamenným sestrám, či k oceánu ku kamenným apoštolom…

Hanba-nehanba, absolvujte to s nimi. Zájdite do podzemia opustených baní. Dajte sa v kańone do pretekania s jaštermi, uháńajúcimi na dvoch nohách ako púštni čertíci, vykúpte sa pod vodopádom s mladými batôžkármi, pomôžte hysterickým manželom vyhrabať ich auto z pieskového záveja. Zaleťte si do Cairns, prestúpte tam na lo´d a zašnorchelujte si na Veľkom bariér.útese. Zájdite do akože pralesa-využijúc vlak, vláčik i lanovku pomedzi tropické stromiská. Až potom sa potúlajte po Sydney. Nafoťte sa pri Opere, pozorujte na neďalekých stromoch škriekajúce kalone, ovonajte bylinky v blízkej botanickej záhrade, zajazdite si po centre nadzemkou, pri Harbour Bridge sadnite na lo´d a odplávajte na pláže v Manly. Nevynechajte Bondi beach. Spestrite si to návštevou lascívnej štvrte pri Kings Cross…Nezabudnite ísť na futbal v Melbourne, kde to má tie správne grécke fanúšikovské grády. Ak máte čas, zaleťte do Perthu, medzi potomkov Ma´darov, čo sem po potlačení kontrarevolúcie utiekli. Strach z trestu za povešanie komunistov ich zahnal až sem, na druhú stranu planéty.

Pred mnohými rokmi sme si urobili treking po vrchole Uluru. Teraz to už asi nebude možné. Vláda to vraj z úcty k tradíciám aborigenov zakázala. Oni by však miesto toho uprednostnili vyššie sociálne dávky. Mnohí aborigeni z mestských gangov sa na tradície predkov môžu akurát tak riadne vy-dideridúovať. Na Uluru či na Olgas je prostredie ako v teráriu. Hady tam však nie sú. Čo by tam na skale žrali,že…Hady žijú napr. medzi cukrovou trstinou. Tu lovia hmyzožravce a hlodavce. Kedysi pri zbere trstiny na uštipnutie hadmi umierali stovky robotníkov. Dnes vďaka chémii a mechanizácii vraj oveľa menej. Dobrá správa. Možno tam pôjdeme na brigádu.

Klokany sú symbol Austrálie. Nie všetci Austrálčania ich však majú radi. Neľúbia ich napr. vodiči áut, farmári-a prírodovedci. Stále sa vraj premnožujú. Aj počet Austrálčanov však dosť rastie, osobitne kvôli imigrácii.-Čo na to klokany ?

Nám zo stredoslovenských lazov boli v Austrálii najsympatickejší psi-dingovia. Osobitne tí, čo ušli z ľudského otroctva a zdiveli na trvalo neobývaných ostrovoch. Ked sa tu stretnú s človekom, hrajú s ním férovú hru na lovca a loveného. Role si striedavo vymieńajú. Raz je lovcom človek, inokedy zase dingo. Dingovia sú múdri psi. Mentálne už prekonali dnešnú ľudskú civilizáciu, mentálne už patria do doby, ktorá nastane po blížiacej sa Veľkej Onej. /Prikonšpirujte si sem čo chcete: nukleárnu vojnu, zrážku s meteoritom, pandémiu, víťazstvo LGBTI revolúcie, príchod Cínanov, Marťanov…/. Dingovia budú v tomto post-onom období asi zohrávať kľúčovú rolu. -TREBA S NIMI BYŤ ZA DOBRE.

Austrália by bola fajn alternatíva na dlhú slovenskú zimu. Len keby tam ten let tak dlho netrval, biznis trieda nebola taká drahá a spoločnosť Quantas sa vrátila ku svojej starej dobrej pohostinnosti.

Politické školenie pre diskutérov pro-atlantickej orientácie na záver:

Austrália je detašované pracovisko Anglicka v Pacifiku /príp. v Ind.oceáne/. Je členom OSN, no je to štát-pološtát. Veď nemá ani len vlastnú originálnu zástavu. Nikdy neviedol skutočný ozbrojený boj proti svojmu britskému koloniálnemu pánovi. Potomkovia britských väzńov stále dodržiavajú väzenské pravidlá, hoci brána na slobodu je otvorená a dozorcovia sa už dávno starajú iba o svoj vlastný osud. Proti britským kolonizátorom, za svoju slobodu bojovali národy Afriky i Azie, Američania, Kanaďania, Búrovia, Íri, dokonca novozelandskí Maori…,-len Austrálčania nie ! V legislatíve Austrálie je menej odlišností oproti britskej legislatíve, než je v legislatíve Ćečenska oproti legislatíve Ruskej federácie. Na začiatku XX.storočia Búrovia a Íri v bojoch s Britmi krvácali za svoju nezávislosť-no Austrálčania radšej umierali pri Gallipoli za slávu Anglicka a Británie, za svojho koloniálneho pána.

Je to nevkusné. Je Austrália naozaj suverénny štát-alebo iba detašované pracovisko Anglicka/Spojeného kráľovstva ?

Na budúce: Federálna republika Mikronézia.