Ak v zime neviete, čo od dobroty, odleťte na Fidži. Ale pozor-na Fidži v tom čase prší, prší len sa leje. A ke´d neleje, tak aspoń teplo popŕcha. Fidži sú jednoducho ostrovmi daž´da. Bula !
Fidži sú v Melanézii. Od istého času však nepatria Melanézanom. Od čias, ked sem na plantáže cukrovej trstiny doviezli Briti pracovníkov z Indie a dneš. Pakistanu, stala sa z Fidži malá pacifická India. Dnes úrady, armáda, súdy, zdravotníctvo, školstvo … a samozrejme obchod, sú v rukách Indov či Pakistancov. Podľa taxikára Fauda majú Melanézania pod kontrolou už iba ceremoniálny úrad prezidenta-takú tú veselú šepletu na zalepenie očí domorodcov.
Melanézania sú ľudožrútskeho pôvodu. Ich predkovia lovili ľudí na gastronomické účely. Ľudí konzumovali uvarených alebo upečených. Z kanibalskej tradície im už veľa nezostalo. Ĺudí lovia nadalej, nie však kvôli pečienke ale kvôli drahocennostiam, peniazom, kreditkám. Nuž, civilizácia prišla aj sem.
Mnohí Melanézania si dnes zarábajú ako hoteloví lupiči. Ich menej odvážni rodinní príbuzní pracujú v turistických rezortoch a hoteloch: ako recepční, upratovačky, čašníci, údržbári…Oni dávajú lupičom informácie o solventnosti hostí, o ich cennostiach či drahšej elektronike. Lupiči v noci či cez deń izbu vykradnú. Alebo vylomia dvere, dajú obetiam na krk nôž, žiadajú „give me all your money“. Nevyrabujú celý hotel, ale iba jednotlivé vytypované izby. Potom rýchlo preč-do džungle. Na Viti Levu je ešte pomerne široká a hustá. Policajti po lupičoch nepátrajú v džungli ale na diaľničných čekpointoch. Zväčša bez úspechu.
Melanézske zbojníctvo-lúpežníctvo sa pôvodne objavilo ako vzdor chudobných domorodcov voči bohatnutiu indických obchodníkov-prišelcov. Títo hinduisti či moslimovia majú veľmi radi zlato. Zlato sa u nich používa ako veno, zlatom sa zdobia nevesty, obdarovávajú ženy a deti. Zlata bola v indických rodinách hojnosť. Ke´d sa však počty lúpežných prepadov domov bohatších obchodníkov stali neúnosnými, Indovia boli nútení zmeniť tradíciu. Miesto zlata sa dnes Indky zdobia bižutériou, lacnými šperkami zo žltého kovu. Zlato majú uložené v trezoroch v podzemí mocných bánk.-Melanézom skapal kšeft. A tak sa zo svojich indických spoluobčanov preorientovali na hotelových turistov a rezorty so slabšou ochrankou.
Lúpeživí Melanézania nie sú nejakí trochári. Trúfajú si aj na väčšie veci. Pokúsili sa napr. z veže chrámu mormonskej americkej cirkvi ukradnúť „zlatého anjela“. Odpíli z neho jedno krídlo-no zistili, že je to iba zliatina, žiadne zlato. Podobne ako vo Fort Knoxe,- takmer žiadne zlato, iba typicky americký marketingový trik.
Fidži je jednou z najčastejšie fotografovaných krajín rajského Pacifiku. Popravde, niektoré rezorty na Fidži sú naozaj úžasné. Mestské hotely-aj tie,čo sú v rukách medzinárodných sietí, by si však vyžadovali riadnu revitalizačnú kúru. Vrátane Raffles Gateway-hotela pri medzinárodnom letisku v hlavnom meste Suva. Nábytok rozvŕganý, steny zosivené od prachu, televízor s jediným slušnejšie sledovateľným kanálom /ak tušíte, že je to CNN, tušíte správne/. Na posteli nie biela posteľná bielizeń, ale stokrát vypraté páchnúce „prádlo“. A čo je najhoršie-zatuchnutá kúpeľna. V hoteli môže byť všetko slabé, no ak je kúpeľńa svetlá, čistá, vońavá,- potom sa to tam dá. Vo fidžijských hoteloch Novotel, Raffles sa ale veľmi nedalo. V trojčlenke kúpeľńa-posteľ-televízor všetko iba dostatočné. Nanajvýš mínus dobré.
Fidži sa v´daka svojim celkom solídnym Fidji Airways a Fidji Lines vyformovalo do podoby hlavného leteckého uzla v Pacifiku. Z Fidji idú letecké linky na jednotlivé súostrovia napr. na Maršalove ostrovy, Nauru, Kiribati, Tuvalu, Samoa, Tonga…Režim na letiskách Nadi a Suva je ale trochu osobitý. Akoby sa manažmentu letísk málil ruch, ktorý je s touto križovatkou spojený. Snaží sa ruch zmeniť na zhon. Cestujúcich nechávajú najprv 3-4 hodiny na čekingu podriemkávať. Potom 30-40 minút pred odletom ich ale začnú náhlivo tlačiť cez bezpečnostnú kontrolu-a odtiaľ poloobutých-polorozopnutých s otvorenými kufríkmi ich natláčajú do radu pred pasovou kontrolou – aby ich neborákov, konečne vpustili do predodletovej haly.
Ani tu však stres nekončí. Prísne fidžanské tučibomby lovia pohľadmi medzi cestujúcimi. Podchvíľou zdrapia dajakého nešťastníka a nútia ho, aby svoju-samozrejme trolilinku objemnejšiu batožinu napchal do mučiarenskej klietky s rozmermi 55x40x20. Pod 55 na výšku má máloktorý kufrík s kolieskami. Rukoväť rollera zákonite pretŕča o 2-3 cm. Priam nesplniteľná je však hrúbka kufríka 20 cm. Koženkové či textilné šmejd-kufríky /sem patrí aj náš/ majú ešte akú-takú šancu. Dajú sa do test-klietky nadláviť. No drahé značkové letecké kufríky s tvrdým bezpečnostným pancierom, chrániacim obsah pred rozpučením,-to je stratený boj. Putujú preto na pás a smerujú tam, kde sa prepravuje objemná batožina. Ak je ale uniformovaná službukonajúca tučibomba v dobrej nálade, dovolí vám vziať si batožinu so sebou. Za citeľný príplatok.
Ak cestujúci prekoná tento level, čaká ho ešte prevažovanie batožiny. Ke´d tým prejde, odtrhne mu fidži-baba ústrižok bordenky, dôkladne presnorí stránky v pase – a ajhľa -dvere na hale sa otvárajú a cestujúci upaľuje labyrintom chodieb do nástupného rukáva alebo po preslnenej, pekelne horúcej betónovej dráhe a strmom mostíku priamo do lietadla. Je už najvyšší čas-2 min. pred časom úradného odletu.
Aj čas do reálneho odletu sa dá efektívne využiť. Napríklad čakaním, až sa uvoľní chodbička medzi sedadlami, usadia sa všetci členovia mnohopočetnej domorodej rodiny. Konečne si nad svojim sedadlom otvárate skrinku na batožinu-fíha, je zaprataná dekami, ktoré tam skladujú letušky. Nájdete tam potrebný minipriestor, šuchnete tam svoju batožinu a hotovô. Hahaha, mýlite sa-ešte sa musíte zo svojho sedadla raz zodvihnúť. Musíte pustiť spolucestujúceho na vnútornom sedadle. Je to zhovorčivý dobrák. Trochu nachladnutý, so syndrómom nepokojných nôh. Celou cestou bude mumlať čosi veselé v kúzelnom dialekte ostrovnej angličtiny. Nech ! Podstatné je, že už letíme. A ak boh dá, tak aj pristaneme.
Fidji Airways je pozoruhodná letecká spoločnosť. Prevádzkuje napríklad leteckú linku v rámci ostrova Fidži-z medzinárodného letiska Suva na medzinárodné letisko Nadi. Cas letu je cca 16 minút. Cena letenky takmer rovnaká ako cena jazdy taxíkom na tej istej trase-po malebnej Queens Rd., presekávajúcej ostrov z jednej strany pobrežia na druhé. Lety sú pomerne početné, asi v hodinových intervaloch. Niekedy nie je dosť cestujúcich. Vtedy manažment zaimprovizuje a spojí dva časovo nasledujúce lety do jedného: prvý bude pol hodiny meškať, nasledujúci odletí o polhodinu skôr. Domáci sú na takúto kreativitu pripravení, cudzinci nervózne frfľú, kontrolujú si časy prípojných letov…no nič iné im neostáva len túto fidži-realitu prijať. Na Fidži treba mať časovú rezervu na všetko, najmä však na leteckú dopravu. Fidži je pre veľkorysé osobnosti, nie pre puntičkárov a nervákov.
Moslimský „brat“-taxikár má prehľad o všetkom, čo sa na Fidži stalo, stane alebo aj nestane. Pri jazde popri americkej ambasáde sa rozhovorí o počte podzemných podlaží. Je ich vraj päť a každé má svoj autonómny bezpečnostný a energetický okruh. Každé podlažie je samostatne brániteľné. Drevená stavba s trstinovou strechou na povrchu čo vyzerá ako melanézsky skanzen či malý turistický rezort-to je iba kamufláž pre lenivých ruských agentov. Pravda je taká, že veľvyslanec USA na Fidži je tu schopný prežiť aj armagedon a zostať potom, keď to prehrmí, jediným živým tvorom na ostrove.
Fidži je však momentálne dosť vitálny štát. Fidžania majú radi život, smrť si veľmi nepripúšťajú. Ak by sa to dalo, úradne by ju zakázali. Zrušili, -tak ako zrušili tresty smrti a popravy. Posledná poprava akéhosi kriminálnika sa udiala pred vyše polstoročím. Ba vlastne sa neudiala, lebo v ozbrojených zložkách sa nenašiel predpísaný počet dobrovoľníkov do popravnej čaty. Urady museli napokon trest zmeniť na dlhodobý žalár a trest smrti vypustiť z trestného kódexu.
Źalár na Fidži, to je samostatná kapitola. Okolo väzenských bungalovov je symbolická ohrada. Vidieť cez ńu trestancov, ako na väzenskom zeleninovom políčku plejú burinu. Pred vrátnicou v kreslách driemu symbolicky ozbrojení a symbolicky platení dozorcovia. Strava je výživná – väzni sa vracajú na slobodu oddýchnutí a poriadne vyžratí. Za dobré správanie možno dostať aj tri mesiace dovolenky. Uteky sú iba výnimočne.- No neskús to tam ! Winaka waka levu.
Fidži je raj. Lenže aj na Fidži majú problémy. Stúpa im rozvodovosť. Údajne preto, lebo stúpa podiel manželstiev uzatváraných z lásky. Podiel tradičných tzv. fixných manželstiev klesá. Manželstvo z lásky je amatérsky pokus dvoch mladých ľudí postaviť tak dôležitý inštitút akým je rodina,-na tak pominuteľnej a nespoľahlivej veci, akou je láska. Chvíľkové poblúznenie mysle a chvíľkový, aj ke´d príjemný chaos tela. Ako všetko amatérske, aj amatérske hľadanie si manželského partnera bez pomoci profesionálov=mamičiek nevesty a ženícha, veľmi často stroskotá. Treba to nechať na mamičky. Mamičky dorastajúcich detí majú rozsiahlu sieť známych, priateliek, susediek, príbuzných. To sú predmanželskí informátori a verifikátori informácií. Vedia o každom potenciálnom partnerovi pre ich dieťatko, pre ich miláčika. Ak sa dve takéto mamičky na niečom dohodnú, ide o dohodu na úrovni zakladateľskej zmluvy pri vzniku firmy. A veruže ide o firmu, ide o joint venture, o spoločný podnik oboch pôvodných rodín. Casto aj o skutočný podnik, lebo väčšina firiem na ostrove má charakter rodinnej firmy.
Novomanželia sa na malom ostrove Fidži skoro vždy tak trochu poznajú. Samozrejme, iba z videnia, pri všetkej slušnosti. Pri definitívnom súhlase s manželstvom majú síce právo veta, no využiť ho, by znamenalo spochybniť rodičovskú autoritu, bol by to verejný škandál. A tak sa mladí ľudia nechajú rodičmi prekvapiť. Počas svadobnej noci rozbaľujú ten najvábnejší darček, aký kedy dostali. Sklamania sú, no sťa by ani neboli. Aj takéto je Fidži.
Fidži sú zdravé ostrovy. Stále s ešte dosť zdravou morálkou ľudí a so stále ešte dosť zdravou prírodou. S teplými daž´dami, veselými lúpežníkmi, priateľskými väznicami a indicky pozlátenou či melanézsky okorenenou rodinnou pohodou.
Ak pred ľu´dmi uprednostńujete prírodu-na Fidži ju nájdete. Musíte však opustiť hlavné ostrovy, musíte si kúpiť 3-5 dńovú plavbu výletnou jachtou po súostroví Yasawa. Uvidíte svet, aký ste si v Pacifiku predstavovali: palmové háje, chatrče z bambusu, strechy pokryté banánovými listami. Stretnete sa s dedinčanmi, čo vás ponúknu nápojom kava, čo vám v jame upečú špeci-špeciality, odvezú na úplne ľudoprázdne ostrovčeky s bielymi prírodnými plážami. Na Yasawe zažijete šnorchelovanie v najkrajších podmorských záhradách na svete. BUDE TO EXKURZIA DO RAJA. Zistíte, čo má pán Boh pre vás po smrti pripravené. – Samozrejme, ale iba ak ste boli tu na Slovensku bohabojní a dobrí. A ak nie-potom ´dalej páchajte hriechy, ´dalej hanobte peniaze, -aby ste zažili aspoń pár dní z toho, čo nás dobrých rímskych katolíkov čaká na večnosti…
Celá debata | RSS tejto debaty