Hokej ho nenaučili hrať v kapitalistickej Kanade, ale na socialistickom Slovensko. Po pár krátkych rokoch úspechov v Slovane a búrlivých nočných akciách, ktoré s jeho údajným kresťanským katolíckym svetonázorom nemajú veľa spoločné využil ponuku väčších peňazí a odišiel spolu s bratom za more.
Keď sa jeho hokejová kariéra chýlila k záveru, chytil sa záchranného lana politiky. Spolu s bratom Mariánom sa stal vierozvestcom kapitalizmu v zaostalej krajine postkomunistických barbarov. Stal sa hovorcom všetkých kanadskoamerických emigrantských podnikateľských sedmoslivkárov. On túžil po vysokých politických úradoch a krajinskí „veľkopodnikatelia“ si zase chceli omočiť gamby do privatizačného hodovania. Viera, ktorú tu chcel šíriť bol primitívny zaslepený paranoidný antikomunizmus. Pod touto zástavou sa dostal na chrbtoch menej rozhľadených voličov KDH až do europarlamentu. Ale tu zlyhal: ako vlastenec, ako odborník, dokonca aj ako znalec angličtiny. Keď potom mladý Pavol Šťastný alias Pol Stejsny nastupoval na MS v drese USA, bol jeho spoločenský krach dokonaný.
V situácii zlyhania sa chytil, ako inak, fixnej idey antikomunizmu. Za všetky neúspechy, ktoré ho stretali, boli vinní súdruhovia, tajní komunisti, bývalí eštebáci. Títo mu nedožičili sladkú politickú odmenu za jeho epochálne hokejové zásluhy…
Zarátal si do nich všeličo. Vraj bez neho by SR možno dodnes hrala v C skupine hokejových MS. Vraj je to jeho zásluha, že úžasná generácia hráčov postkomunistickej Dukly Trenčín a Slovana: Pálffy, Bondra, Cíger, Šatan, Demitra…dosahovala medailové umiestnenia na MS…- Ale komunizmom nasiaknutí Slováci to akosi nechceli a nechcú pochopiť. Nečudo, veď za tým všetkým sú tajní súdruhovia eštebáci, -Široký a potom ten starý, Slovákmi ktovie prečo milovaný Golonka. – Áno, Golonka, to je ten eštebácky diabol, to je ten súdruh. Na toho sa treba zamerať a zoťať ho krosčekom k ľadu.
Peter Šťastný to aj za pomoci mediálneho manipulátora zrealizoval. Pred zrakmi ľudí celého Slovenska povedal „do očí“ Golonkovi, že bol eštebák a súdruh. Myslel si, že touto „smelosťou“ národného hokejového hrdinu Golonku definitívne zničí a na piedestál sa postaví ON. Lenže tu sa veľmi pomýlil. Zabudol, že Golonku prezývali a prezývajú Slováci „ŽILETKA“. Naraziť na žiletku nie je nikdy príjemné. Veľmi to bolí a veľmi to krváca. Golonka dal nadávky do eštebákov a súdruhov na súd a súd trikrát vyhral. Dokázal, že nebol ani eštebák, ani komunista. Golonka nebol a nie je anjel. Veď kto z nás ním je. Golonka bol a je iba ľudový hrdina. Často veľkohubý, vulgárny s komplikovanou kariérou v hokejovom i osobnom živote. V starobratislavskej čechoslováčtine večne frfľajúci na nízky dôchodok. Taký obyčajný populárny, ohováraný i obdivovaný Jožko Golonka.
Rozsudok padol. Teraz je na rade ten, čo súd prehral – Peter Šťastný. Mal by si uvedomiť, čo je jeho chlapská povinnosť. Mal by prestať zakrúcať s dr. Kubinom paragrafy mimoriadnych dovolaní na ústavný súd. Mal by sa prestať zosmiešňovať. Mal by zahrať tak, ako hrával na ľade-vysoko mužne a férovo. Mal by zo Zámoria poslať do redakcie Športu list s ospravedlnením, s tým, že sa pri posudzovaní Golonku a jeho minulosti unáhlil, že sa pomýlil. A bolo by to. Bodka. Slovenský hokej by sa potom mohol hrdiť odkazom oboch veľkých hráčov: Golonku i P.Šťastného.
Vitrína úspechov slovenského hokeja je poloprázdna. V pohode sa do nej vedľa seba pomestí P.Šťastný i J. Golonka. Vitrína je budovaná pre dobrých znášanlivých ľudí a nie pre nespratníkov. – Peter Šťastný, buď chlap, buď ozajstný muž, buď morálne integrovaná osobnosť, buď kresťan-katolík – a ospravedlň sa !
PS: Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v kauze nadávok do súdruhov a do eštebákov by malo byť precedensom aj pre podobné prípady oneskorených „hrdinov“ antikomunistického odboja. Kadejakých tých malých závistlivých lúzerov, čo za svoje neúspechy obviňujú tajných súdruhov. Pre tých, čo bez zaváhania častujú úspešnejších Slovákov nadávkami ako „mafián“, „eštebák“, „súdruh komunista“, „zlodej“…. – Títo kádrováci akosi zabúdajú, že každý takýto verejne vyslovený výrok musí byť podložený. V SR máme dosť archívov, súdnych a policajných záznamov, ktoré by dosvedčovali, kto bol a je zlodej či mafián, kto bol eštebák, kto bol komunista, dokonca kto bol obyčajný radový súdruh a kto bol súdruh vedúci straníckej skupiny, predseda ZO či nedajbože nejaký tajomník.
– Dobrá rada pre hejterov: pokojne pokračujte v nadávaní do zlodejov, do mafiánov, do eštebákov, do boľševikov, fašistov, komunistov, nacistov…-ale vedzte, že tak ako Peter Šťastný, aj vy pri tom môžete naraziť na tvrdú a ostrú ŽILETKU. A potom to bude nepríjemné. Bude to bolieť i poriadne krvácať. Súdny precedens pre takúto zrážku tu teda už máme. Hejteri, -viete čo vás čaká.
Nekecaj! Mnohí sudcovia slúžili verne Husákovi... ...
Nebol skôr Nedomanský ??? ...
Dnes človek ak chce zarobiť, odíde do Nemecka,... ...
Čo ti bráni napísať aj päť blogov denne,... ...
Už sa na to teším. Ale niektorí aj sedia ale... ...
Celá debata | RSS tejto debaty