zemegula

Vojna sa skončila. S ňou mali začať nové časy aj pre talentované deti s chudobných rodín. Ale iba mali. V skutočnosti boli podmienky na dôstojnejší život ešte dlho veľmi tvrdé. Ilka sa rozhodla vzbúriť proti služkovskému osudu tým, že nastúpila za pomocnú robotníčku v miestnej sklárni. Fabrika bola od lazu vzdialená 5 km. Tie kilometre bolo treba každý deň prejsť po hlbokej vozovej ceste dvakrát. V prachu, blate, mraze, snehu. Smena začínala o šiestej ráno. Aby to Ilka stihla, musela vstávať o štvrtej. Domov sa vracala okolo piatej. Robota doma neskončila, najmä ak išlo o sezónu siatia, kosenia, mlátenia obilia, zberu zemiakov. Najhoršie ale bolo, že keď už Ilka zaľahla, aby si oddýchla na ďalší deň, nedalo sa. Ilkina sestra sa práve silno dievčila. Každý druhý-tretí deň prichádzal za ňou jej frajer, zväčša s kamarátmi a harmonikou. Zábava trvala aj do polnoci. Darmo Ilka reptala, mama ju zahriakla, aby nezávidela sestre jej šťastie. V Ilkinej sestre sa videla sama, neraz bola pri svojej spoločenskej povahe hlavným zdrojom zábavy.

Chronicky nevyspatá Ilka začala chradnúť. Situáciu nezlepšil ani bicykel, ktorý si kúpila z prvých výplat. Robota so sklom ju síce bavila /urobila si napr. tajne vlastnú sadu štamperlíkov/, no fyzicky bola v koncoch. Pokúsila sa preto nájsť si niečo lepšie. Išla na výber šičiek do Baťovian. Bohužiaľ so svojimi 149 cm a chudorľavým výzorom neuspela. A tak bola nútená začať robiť spolu so sestrou na poli pri Hrone u jedného Bulhara. Práca na poli nebola jej obľúbená, ale čo robiť, keď sa inak nedalo.

V optimistických povojnových časoch sa otec s mamou rozhodli zhodiť z domu starú, už vyše dvadsaťročnú strechu, ktorú si kedysi stĺkli svojpomocne. Starý nahnitý šindeľ sa rozhodli vymeniť za módny „večný“ eternit. Novú strechu sa podujala urobiť partia troch zohratých tesárov a pokrývačov. Ilka si medzi nimi všimla mladého veselého Fera Horniaka. Okrem roboty stíhal aj všeličo iné,- vtipkoval s gazdinou i mladými dievkami, neskôr potom nepokryto kurizoval mladej Ilke.

Pre Ilku bol Fero Horniakov prvá a možno aj najväčšia životná láska. Dovtedy sa jej vzťahy s chlapcami obmedzovali na priateľstvá a kadejaké uličníctva. Či už v službe u Wagnerov alebo u Krenčajov, alebo pri práci na lazoch. Sused Vinco bol napr. veselý chlapec, ktorý sa s Ilkou delil o kovbojské rodokapsy. Vinco bol však mladší a tak sa priateľstvo končilo pri spoločnom čítaní. Bratranec Jano bol iný typ. Bol hanblivý, mal dobré srdce a bol asi do Ilky aj tajne zaľúbený, no nikdy to nedal otvorene najavo. Bratranec Jano bol pre Ilku ideálna „gardedáma“, spoločne vymetali všetky zábavy a tancovačky v okolí. Nuž, takto išla mladosť, -pokiaľ sa na laze neobjavil Fero Horniakov…

Vzťah sa vyvíjal k mileneckému. Ilka bola však vychovaná prudérne: chlapec áno, ale tri kroky od tela. Fero od Horniakov to bral dosť s nevôľou,-no najhoršie bolo, že vzťahu bohatého Fera s chudobnou Ilkou začala brániť Ferova matka. Schôdzky nadobúdali dramatickejší priebeh. Takto to išlo až do leta, keď lazníci odchádzali na roboty pri zbere obilia na Dolniaky. Mládež mala roboty na Dolniakoch rada. Jednak sa dalo zarobiť pár vriec na Horniakoch vzácneho obilia, jednak sa pri robote a po robote dalo zažiť kopu zábavy. Mládež pospávala po pajtách spoločne na slame, zakrytá iba dekami, džavotala, tárala, chichotala sa až do polnoci.

Keď Fero Horniakov odišiel na žatevné roboty na Dolniaky, Ilka doma nevedela ani spať, ani obsedieť. Vzali si cez sobotu od Bulhara voľno, sadla na bicykel a hybaj v letnej páľave pár desiatok kilometrov za frajerom. Na dedinu, kde lazníci robili, prišla poobede celá spálená. Ibaže úpal nebol to najhoršie, čo ju v ten deň na Dolniakoch čakalo. Zistila, že bohatá natučnelá dievka, ktorú Ferova mama Ferovi už dlhšie podhadzovala sa už má k Ilkinmu frajerovi ako keby bol jej. Bohatá dievka vyhrala- poskytla Ferovi to, čo mu Ilka kvôli prísnej výchove poskytnúť nechcela a čo mu sľubovala až po sobáši.

Zrada Fera Horniaka bol najväčší úder osudu, aký Ilka dovtedy dostala. Ba možno to bol jej najväčší celoživotný úder. Z toho, ako sa veci vyvinuli, začala obviňovať prudérnu výchovu matky. Katolícke cnosti boli v jej prípade na hlavu porazené chytráctvom a chtíčom. Ilka od momentu Ferovej zrady zanevrela na všetky etické normy cirkvy, na všetky príkazy a zákazy ženičiek z lazov. Rozhodla sa žiť ako neznaboh a užiť si všetko, čo jej každodennosť ponúka. Ilka sa vzbúrila proti falošnej lazníckej morálke. Začala svoj vlastný individuálny odboj.

Po skončení prác u Bulhara sa dala nahovoriť svojej bývalej učiteľke z meštianky – Prachárovej, a nastúpila u nich ako tzv. pomocnica v domácnosti /po starom „slúžka“/. Roboty nemala veľa a tak sa mohla venovať voľnému času a radovánkam, aké boli vtedy pre mládež príznačné. Do mestečku, kde slúžila, sa objavila partia robotníkov. Prišli tam stavať nový betónový most. Robotníci boli Maďari, veselí, temperamentní, so sebe vlastným humorom. Najmä jeden z nich, volal sa Ernest, sa napriek robote, ktorú robil, správal na stavenisku povznesene. Bolo v ňom čosi panské, aj keď pracoval s lopatou, mudroval, kritizoval nesprávny postup majstrov. Sebavedomie mu naozaj nechýbalo.

Ernest bol ďalší Ilkin osudový muž. Mala rada somariny, čo vyvádzal. Mala rada uvoľnenosť, ktorá sa z neho šírila do okolia. Pred vianocami napadol prvý sneh. Ernest prvý sneh privítal tým, že nahý, iba v trenkách prišiel pod Ilkino okno a robil v čerstvom snehu saltá. Bláznil sa. Ilka nevydržala a pridala sa, váľala sa po snehu spolu s Ernestom. V ten večer prišla s Ernestom o panenstvo. O pár mesiacov sa ukázalo, že jej románik s Ernestom pri tom neskončil. Ilka otehotnela. Problém bol, že Ernest bol ženatý a že jeho manželka čakala s ním už druhé dieťa.

Ilka pochopila, že všetko čo si sama navarila, bude musieť aj sama spapkať. Pokiaľ sa to dalo, ďalej robila slúžku u Prachárovej. Keď to už nebolo možné, musela situáciu riešiť inak. Jeden jej známy, ktorý bol po 1948 v dôležitej riadiacej funkcii je ponúkol, že bude môcť napriek tehotnosti nastúpiť ako predavačka v hračkárstve /Lube/. Predpokladalo by to ale, že by Ilka bývala na laze u rodičov a presúšala sa bruchatá pomedzi lazy a prudérnych ľudí v mestečku. Ilkina mama prespanku-dcéru odmietla ubytovávať v rodnom dome. Otec mierne namietal, ale imperatív ženskej slušnosti aj jeho uzemnil.

Ilka musela z rodného katolíckeho mestačka odísť do exilu. Vybrala si Čechy, -jednak preto, že tam žil jej brat a jednak preto, že od čias jej prvých učiteľov z ľudovej školy cítila v Čechoch istú podporu a pomoc v jej životnom rozpoložení. Usadila sa v stredných Čechách a začala tam robiť pri stroji vo fabrike na výrobu gombíkov. Spočiatku bývala u brata a jeho ženy, neskôr jej podnik poskytol miesto na ubytovni. Už bola zmierená s tým, že dieťa porodí v Čechách, keď sa u sestry /nepriamo aj u mamky/ prebudil súcit a pozvala Ilku aspoň na čas pôrodu do Komárna, kde vtedy sestra bývala v služobnom policajnom byte.

Ilka porodila chlapca. Tým stúpla na cene u svojej mamy, túžiacej po živom chlapcovi z jej vlastnej krvi. Po krátkej dovolenke nastúpila Ilka ako predavačka v cukrárni v strede mesta. Cukráreň bola vždy plná ľudí. Jednak preto, že oproti nej bola radnica, jednak preto, že napravo bola budova polikliniky a jednak aj preto, že popri cukrárni chodili z vychádzky a na vychádzku vojačikovia a mladí dôstojníci a poddôstojníci z kasární v neďalekej historickej pevnosti.

Ilka zostala bývať u sestry a švagra v policajnom služobnom byte. Malo to malé finančné výhody ale bolo to tiež príčinou veľkej finančnej tragédie, aká Ilku postihla. Ilka mala v banke nasporenú celkom slušnú sumu peňazí. Ak by si ich tam ponechala, pri zmene peňazí, ktorá bola 1953 by o nejaké peniaze prišla, no nebolo by to veľa. Sestra so švagrom si však chceli kúpiť nový nábytok a poprosili Ilku, aby im na nábytok krátkodobo požičala. Ilka teda išla do banky, peniaze vybrala, aby mala o tri dni hotovosť na sestrin nábytok. No a čo čert nechcel-počas týchto troch dní prišla mena peňazí. Peniaze, ktoré mali ľudia doma, prakticky celé prepadli v prospech štátu-Oficiálne preto, lebo vraj iste pochádzali z nekalej činnosti. Ilka tak príšla o peniaze a navyše sa v očiach verejnosti stala „keťasom“. Chudobnému človeku aj z hrnca vykypí.

S mladými vojačikmi a poddôstojníkmi bola v cukrárni riadna zábava. Veselosti nebolo často konca-kraja. Niekedy zostávali dôstojníčkovia v cukrárni aj po záverečnej. Najmä ukecaní Česi nevedeli, kedy sa vrátiť do kasární. A najmä jeden, akýsi Láďa, s ktorým sa Ilka párkrát „zabudla“ v cukrárni azda aj do desiatej večer…Netrvalo dlho, Ilka poznala, že je zase tehotná. Mať druhé nemanželské dieťa, to bola aj na uvoľnené socialistické pomery dosť silná káva. Láďa bol už z mesta preč, keď sa druhé tehotenstvo začalo vážnejšie riešiť. Ilka sa so svojimi starosťami zdôverila šoférovi mestského autobusu, ktorý mával pri cukrárni konečnú. Volal sa Bandy, Bandy s Ilke na revanš zdôveril tým, že má tri malé deti a ženu, ktorá v beznádejnom stave pomaly odchádza zo života v TBC-nemocnici. Netrvalo dlho a Bandy a Ilka pochopili, že si vzájomne môžu pomôcť. Ilka pomôže Bandymu pri opatere jeho detí a Bandy zachráni Ilku pred hanbou z ďalšieho nemanželského dieťaťa. Bandyho pôvodná manželka zomierala príliš pomaly a tak jej Bandy navrhol, aby sa v záujme starostlivosti o jej deti ešte v nemocnici rozviedli. Bolo to kruté, ale z hľadiska plánu Ilky a Bandyho nevyhnutné.

Nasledovala formálna úradná svadba a skôr, než nové tehotenstvo začalo byť na Ilke všetkým badateľné, už žila Ilka s Bandym ako manželka v jednej kutici u jeho rodičov. Bandyho rodičia boli presídlenci z Békešskej Čaby. Slováci – ale boli už presiaknutí inou, jednak maďarskou a jednak luteránskou kultúrou. Bandyho mama na Ilku žiarlila a morila ju, kde len mohla. Najmä pri varení. Čabianky boli svojim kuchárskym umením preslávené. To boli samé holúbke na smotane, samé šiške, samé oškavrkové pagáče, samé rezne so sladkokyslými geregami, samé haluštičke, gágoríke, samé pirôžky a na jeseň veľa veľa marhuľového zavárania. Pre Ilku z drsných stredoslovenských lazov to boli veci neznáme. Snažila sa im naučiť, no svokra sa o svoje kuchárstva nechcela podeliť. Boli to pre ňu dobré dôvody, ako nevestu urážať a dupať, kde sa dalo.

Situácia početnej mladej rodiny s 5 deťmi a dvoma dospelými a rodiny Bandyho nespratných rodičov, žijúcich v dvojizbovom domčeku na malom dvore sa stala neúnosná. Ilka neustále bombardovala mestské a centrálne úrady, aby rodine pridelili nejaké malé ale samostatné bývanie. Podarilo sa. Rodina sa presťahovala do vlastného nájomného poldomčeka s kuchyńou, izbou a malou izbietkou pre slúžku. Tu žilo potom 7 ľudí, -v rovnakom susednom poldomčeku 3 ľudia. – Tak či onak, bolo lepšie. Aspoň na pár týždňov.

Ilka vymenila predajňu rýb, kde po návrate z materskej nastúpila za maličkú podnikovú predajničku s chlebom a pečivom. Jej výhodou bol pružny čas predaja a fakt, že to Ilka mala z obchodu do domu asi sto metrov. Mohla teda častejšie kontrolovať svoju malú dcérku a rozdeľovať úlohy pri zabezpečovaní chodu domácnosti starším deťom. Ilka a Bandy totiž chovali doma prasa a zopár sliepok. Takmer v centre mesta, ale vtedy sa to tak prísne nebralo. Aby deti mali obedy, chodili si do asi 5 minút vzdialenej reštaurácie s obedármi na chudobnú vajcovú alebo na držkovú polievku.

Nuž pečené holúbke to veru neboli. Bandyho otec, pracujúci ako panský šofér sanitky na podpichovanie svokry začal pomocou svojich stykov medzi lekármi a sociálnymi pracovníkmi organizovať pravidelné nájazdy sociálnych pracovníkov a detských lekárov do Ilkinej domácnosti. Ilku svokrovci obviňovali, že Bandyho pôvodné deti nechá žiť v stave podvýživy a ešte aj pritom všakovako facká. Nuž ku facke nebolo v tých časoch v žiadnej rodine ďaleko. Bez ohľadu na to, či deti boli vlastné alebo osvojené. Ilke sa vždy podarilo preukázať, že so všetkými deťmi-dvoma vlastnými i troma cudzími zaobchádza rovnako. Nežilo sa ľahko, ale rozdiel v mizérii detí nebol žiadny.

Ilka aj napriek životu ako remeň znovu otehotnela. Tentokrát čakala regulárne manželské dieťa s manželom Bandym. Keď dieťa prišlo na svet a počet členov domácnosti sa v jedenapol izbovom byte zvýšil na 8, bolo znovu načim hútať, ako zúfalú rodinnú situáciu zlepšiť. Bandyho a Ilkyn plat plus odchov ošípaných pomohol rodine k malým úsporám. Na kúpu nejakej nehnuteľnosti v meste ako Komárno by to bolo málo, no na Slovensku boli miesta, kde sa rozľahlejší starý dedinský dom dal kúpiť aj za tých pár korún. Takýto dom našla Ilka pre rodinu cez inzerát v Práci v dedine Rudlová pri Banskej Bystrici. Bandymu ako Čabanovi s dolnozemských nížin sa na drsné Horniaky veľmi nechcelo, no presťahovanie bolo jediné riešenie. Ilka sa navyše tešila aj tomu, že do Bystrice budú mať sociálne kontroly nahuckané svokrovcami predsa len trochu ďalej.

V deň sťahovania za pomoci svokrovcov zmizol z domu najstarší Bandyho syn asi 13-ročný Bandy junior. So sťahovaním nebolo možné čakať. A tak, sa Bandy s rodičmi dohodol, že problém mladého Bandyho vyriešia po odsťahovaní. Aj ho poriešili. Mladý Bandy odvtedy žil až do momentu svojho sobáša na Andóde, u svojich starých rodičov po nebohej matke.

Ilka s rodinou prišla na nové bydlisko v Rudlovej tesne pred vianocami. Okrem nábytku previezli do Rudlovej aj polovykrmené prasa. To počas dlhej a mrazovej cesty ochorelo a bolo ho treba čo najskôr zaklať. Dom, kam prišli však na to nemal podmienky. Veľký murovaný šporák v kuchyni nehrial, iba dymil. Ilka a Bandy, len čo zložili zo sťahovacieho auta veci, vzali krompáč a lopatu a starý šporák rozbúrali. Na komín potom napojili aspoň železné kachličky, zvané „Petrik“. Tie za pár minút vytvorili teplo, čo zabránilo aby nepomrzli.

Na druhý deň sa uskutočnila zabijačka. Bandy ako správny chlapec z Békešskej Čaby dokázal prasiatko naporcovať, namlieť urobiť klobásky a hurky…prosto všetko, čo sa pri zabijačke robí. Ilka a Bandy začali pomaly zobytňovať starý studený dom. Staršie deti začali chodiť do miestnej dedinskej školy, mladšie dve dcérky zostali na striedavej opatere. Bandy sa stal šoférom bystrickej mestskej dopravy a Ilka začala pracovať v autobuse ako sprievodkyňa. Smeny mali urobené tak, aby bol pri deťoch vždy niekto doma.

Starostlivosť o päť detí sa dala pri dobrej organizácii zvládať, aj keď boli Ilka a Bandy zamestnaní. Občas však niečo zahaprovalo, a vtedy sa bolo treba s vypätím všetkých síl posnažiť, aby Ilka a Bandy prišli do roboty načas. Najčastejšie dobehala na knap do práce Ilka. Mala toho jednoducho doma viac na robote. V istý ešte zimný ako jarný deň Ilka do roboty veľmi meškala. Rozbehla sa teda v ťažkom služobnom kabáte z Rudlovej dolu hrbčokom, prebehla povedľa poľa k prvým bystrickým domom, odtiaľ popri bábkovom divadle a Kostole sv. Františka, cez uličky a popri mestskom parku a potoku konečne do areálu Dopravného podniku. Stihla to, spoj nemusel byť kvôli nej zrušený.

Dôsledky tohto behu na dlhú vzdialenosť boli takmer fatálne. Ilka dostala ťažký zápal pľúc. Následne sa na RTG ukázali tmavé škvrny. Ilka mala nábeh k TBC. Musela ísť na Borovú Horu na liečenie. Bandyho deti prichýlili v detskom domove, Ilkine a spoločné deti odišli na lazy k Ilkiným rodičom. TBC sa podarilo odvráiť. Lekári však Ilke radili radikálnu zmenu pracovnej záťaže. Ak by mala pokračovať starostlivosť o 5 detí a popri tom regulérne zamestnanie, malo by to podľa lekárov rýchly a smutný koniec. Bolo treba niečo zmeniť. Bohužiaľ, na zmenu doplatili Bandyho deti. Zostali v radvanskom detskom domove. K otcovi a Ilke chodili iba pravidelne na sobotu a nedeľu. Takto sa veci dali zvládnuť bez toho, aby sa Ilka k smrti nevyrobila.

Osud však Ilke dlho pokojnejšieho života nedoprial. Jedno nedeľné ráno sa v Rudlovej objavil Wartburg a v ňom svokrovci – Bandyho rodičia. Boli ako med. Lanárili Bandyho a Ilku späť do Komárna. Vraj sa tam začala výstavba malých družstevných činžiačikov, v ktorých by za primeraný peniaz mohol byť aj vlastný byt Ilky a Bandyho. Ilka mala pod palcom úspory. Mala tiež predstavu o tom, za čo by bolo možné predať starý dom v Rudlovej. Zdalo sa, že by to mohlo vyjsť. A že by Ilka s rodinou konečne mohla zakotviť v na tie časy modernom, novom a čistom byte.

Bolo rozhodnuté. Ilka s rodinou sa sťahuje späť do Komárna. Vracia sa ale za úplne iných neporovnateľne lepších podmienok, než sa akých odchádzala.. Pre Ilku sa začína ďalšia lepšia etapa jej života. – Lepšia ?