zemegula

Čaputová sa sa raz bola vyjadrila, že Slovákom niekedy nerozumie. Aj včerajšok ukázal, že národu nerozumie. Možno sa aj snaží, ale nerozumie. Je z iného cesta, akéhosi zahraničného /prinajmenej českého/, nie z toho čo väčšina Slovákov. Preto sa stáva, že je jej zahraničie /minimálne Česko/ tlieska, no Slovensko veľmi nie.

Včera bol pre väčšinu Slovákov veľký deň. V Bratislave sa hral futbalový zápas o postup na európske majstrovstvá. SR mala šancu postúpiť na tieto majstrovstvá – a aj postúpila. Slováci sa včera večer tešili, že sa im podaril úspech, ktorý u nás nie je taký častý. Na čestnej tribúne takéhoto zápasu je vo svete zvykom, že družstvo symbolicky spolu s tisíckami ostatných fanúšikov povzbudzuje aj vrcholná politická reprezentácia. Nemecký či taliansky prezident, prezident Macron, -ba pamätám sa, že na zápasoch Chorvátov bola neraz aj ich chorvátska prezidentka…. Prezidenti nechodia na športové a podobné masové akcie preto, že sú napr. fanúšikmi futbalu či inej kratochvíle. Prezidenti tam chodia, lebo svojou účasťou chcú symbolizovať spolupatričnosť s bežnými obyčajnými ľuďmi.

Prezidenti sú nadstranícke osobnosti. Symbolizujú nadstranícku jednotu národa. Preto je ich prítomnosť na sportových podujatiach vítaná. – Na rozdiel od premiérov, či iných štátnych funkcionárov, ktorí sú zároveň predsedami určitých politických strán. Prítomnosť premiéra by menila športové podujatie na politický míting a bola by asi časťou publika prijímaná s nevôľou.

Naša „nadstranícka“ slovenská prezidentka včera medzi povzbudzujúcimi a tešiacimi sa divákmi chýbala. Bola na úplne inej „akcii“. Bola v zahraničí v ČR na ideologickej akcii na počesť čohosi . čo je síce medzi vládnucou elitou demokratického Západu vysoko cenené, no pre dnešných Slovákov a ich starosti a radosti veľa neznamená.

Čaputová včerajším gestom znovu dokázala, že nie je slovenská národná či ĽUDOVÁ PREZIDENTKA, ale prezidentka akási cudzia, IDEOLOGOCKÁ. Že je to osoba s národom, ktorý ju zvolil, nezžitá. Že je to osoba, ktorá sa národu čím ďalej tým viac vzďaluje. Má ďaleko od chápania hodnôt a túžob bežných Slovákov. Uctieva a oslavuje čosi, čo je u Slovákov na okraji ich záujmu a ignoruje to, čím Slováci žijú, z čoho sa tešia a na čo sú hrdí.

Jediným pozitívom Čaputovej je azda iba to, že má o sebe akú-takú spätnú väzbu. Že o tom, že národu nerozumie aspoň čosi trochu tuší. A že sa správne rozhodla už nekandidovať. Že akceptovala duchovný status quo, ktorý medzi ňou a väčšinou Slovákov existuje.

Je to dobre pre Čaputovú i pre národ. Ona nech si ďalej chodí po svete, zbiera obdiv a ocenenie cudzákov. A my nech máme iného, nášho slovenského ľudového prezidenta. Prezidenta, ktorý je síce prvý medzi rovnými, ale ktorý je z nášho slovenského mäsa a krvi. Prezidenta, ktorý bude s nami smútiť a trpieť pri našich neúspechoch a tešiť sa- revať od radosti pri našich úspechoch.

Čaputová je so svojim ľudom akoby geneticky asynchrónna. Ak už včera chcela oslavovať udalosti z novembra 1989, nemala sa trepať do Prahy /kde bola aktivita Slovákov v 1989 takmer nulová/ ale mala si ísť pripomenúť inú naozaj výnimočnú udalosť. Doma v Bratislave: pochod slovenských študentov za slobodu a demokraciu.

-Toto bolo revolučné vystúpenie Slovákov a nie to ktovie kým organizované podujatie na Národnej triede v Přahe.

Čaputová je talent na zdôrazňovanie marginalizovaných, pre Slovákov okrajových či bezvýznamných akcií. Miesto účasti na akciách budovateľov samostatného Slovenska dáva a aj dnes večer dá prednosť akcii „biela vrana“, teda účasti na súťaži o najusilovnejšieho donášača či udavača. Prednesie tu dokonca prejav. Miesto konštruktívnosti Čaputová oceňuje deštruktívnosť, hľadanie špinky a chýb na inak poctivej práci druhých ľudí.

Čaputová je chronická opozičníčka a kritička. Na vlastnú pozitívnu prácu nemá-tak aspoň rýpe do práce iných ľudí. Čaputová sa rada vyjadrovala a vyjadruje frázou, že čosi „citlivo vníma“. V skutočnosti u nej platí pravý opak. Čaputová nie je schopná vnímania túžob vlastného národa. Čaputová je neschopná pristupovať k slovenskému ľudu citlivo a s empatiou a pochopením pre pre slasti a strasti Slovákov.

-Prezidentka Čaputová včera nebola na Tehelnom poli medzi Slovákmi, ale v Prahe medzi cudzincami. Taľafatka ? Možno áno. -ale politika je aj o symboloch. Aj o futbalových taľafatkách.