zemegula

Dávam do pozornosti OČTK, SIS a vojenských informačných služieb, že toto už nie sú politické tančeky, ako boli okolo Slovenskej pospolitosti, Kotlebovej ĽSNS, či dokonca okolo strany Republika. Toto už nie je virtuálna realita rezortu obrany, vnútra či spravodlivosti z čias Matoviča, Hegera a Odora. Toto už nie je ani bojový popevok pseudo-novinárov z anti-slovenského mejnstrímu. Toto je konkrétna, vecnými dôkazmi doložiteľná realita.

Matovičova OLaNO, najnovšie premenovaná /rozporuplným rozhodnutím MV SR/ na hnutie Slovensko /HS/ sa politicky rozpadá. Odchádzajú z nej ako-tak legitímne a verejne známe osobnosti. Strácajú sa aj preferencie v aktuálnych prieskumoch verejnej mienky. Matovičkári by sa pri nezmenených podmienkach svojho štatútu do NRSR už nedostali. Teraz tam v parlamente však ešte sú-aj keď ostrakizovaní, izolovaní, zahnaní v zasadačke NRSR do tzv. somárskeho kúta. Matovičkári z HS majú výhody vyplývajúce z možností parlamentného subjektu: majú svoj klub, zastúpenie vo výboroch, robia bohato navštevované tlačové besedy a až na svojho predsedu sú dosť často legitimizovaní aj mejnstrímovými médiami -tým, že ich volajú do rôznych diskusií, podcastov, interview a pod.

Najdôležitejšie pre politického podnikateľa Matoviča je ale niečo iné. Ako u každého podnikateľa, aj u Matoviča sú to predovšetkým PENIAZE. HS dostáva za svoj nezanedbateľný volebný výsledok zo štátneho rozpočtu celkom slušné peniaze. A tieto peniaze Matovič, ako správny podnikateľ ďalej investuje. Vkladá ich do toho, čo je podstatou politiky-do dosahovania svojich /podľa mňa choromyseľných/ zámerov a do rozširovania svojej moci, svojho informačného ale aj reálneho priam „fyzického“ vplyvu.

Aby som nebol príliš všeobecný, pokúsim sa to konkretizovať. Matovič peniaze HS investuje do

• honorovania aktivistov – desiatok aktivistov, špeciálne vybratých, preverených, špeciálne kvalifikovaných, fyzicky zdatných, trénovaných;
• kvalitného informačného vybavenia – do počítačov, telefónov, terénnych aut, kódovacieho a dekódovacieho software, do záznamových zariadení, optických zariadení, do fotoaparátov, kamier, mikrofónov, do rušičiek signálu, do zariadení na identifikovanie sledovania a odpočúvania a i.;
• kvalitných prostriedkov masovej propagácie /grafy, postery, plagáty, brožúrky, tričká, transparenty…/;
• do dobrých advokátov a právnych zástupcov;
• do influencerov, agentov vplyvu v médiách a v iných politických subjektoch a pod….

Prostriedky moci, do ktorých Matovič a jeho HS investujú nie sú samé o sebe zatiaľ zákonom zakázané. Sú niekedy na hrane zákona, ale nie za ňou. Obavy vzbudzuje až ich synergické pôsobenie a sieťové nasadenie v praxi. Základným prvkom šírenia matovičkárskeho vplyvu v štáte sú AKTIVISTI. Nič nové pod slnkom. Radikálne politické skupiny vždy začínali budovať svoje „brachiálne“ štruktúry na báze „usporiadateľov“ /“ordnerov“/, organizátorov či aktivistov. Matovičovi aktivisti HS /´dalej AHS/ za použitia spomenutej zákonnej technickej výbavy sa prejavovali a prejavujú samozrejme na verejných politických vystúpeniach resp. všade tam, kde sa objavujú politici /najmä vládni/ a teda aj MÉDIÁ. Napríklad:

• na slávnostných vládnych aktoch: výjazdových rokovaniach vlády, kladeniach vencov, odhaľovaní sôch a tabúľ, otváraniach rôznych stavieb za účasti vlády, športových a kultúrnych podujatiach za účasti predstaviteľov vlády, na tlačových konferenciách vlády a vládnych strán…tu AHS vyťahujú svoje protivládne transparenty, skáču do záberov, pískajú, púšťajú hudbu, robia hluk, smrad a pod.-prosto znehodnocujú a keď sa to dá, tak aj vyvolávajú bitky a blokujú vládne podujatie;
• na predvolebných mítingoch vládnych strán a ich nominantov – najnovšie napr. na akciách de facto vládneho kandidáta na prezidenta-pána P.Pellegriniho;
• pri sídlach vládnych úradov /ich blokovanie autami, navážanie hnoja, výstavba stanových mestečiek, organizovanie protestných hladoviek a pod./;
• pred domami či bytmi členov vlády alebo predstaviteľov vládnych strán /najznámejší príklad: pravidelné kravály pod rezidenciu Bonaparte…/; atď. atď.

Novým prvkom, ktorý radikalizuje činnosti AHS a posúva ju už na hranicu organizovaného terorizmu je uskutočňovanie „bojových“ akcií matovičkárov v zahraničí. Matovič, Heger a spol. majú so „spanilými výjazdami“ agentov OLaNO do zahraničia už svoje veľmi dobré skúsenosti. Vďaka dvom mimoriadne medializovaným aktivitám pred voľbami 2020 /francúzska Riviéra a Cyprus/ dokonca matovičkári vyhrali voľby.

Akcie spred 4 rokov boli prípravou na vážnejšie „bojové“ úlohy. Na tie, ktoré zrealizovala bunka bojovníkov AHS v Spojených arabských emirátoch. Tu už nešlo iba o politický event, spojený s fotením a krátkym video. Tu už išlo o priamy fyzický atak predstaviteľky dnes vládnuceho režimu – ministerky kultúry SR Martiny Šimkovičovej. „Bojovníci“ AHS slovenskú ministerku okato v Spojených arabských emirátoch sledovali, fotili, filmovali, otravovali, šikanovali, -robili jej jednoducho zle. Vrcholom bola potom násilnícka scéna pri jej aute. Tu sa dožadovali akože „interview“ bez toho, aby sa preukázali novinárskym preukazom. Dobíjali sa jej do auta s odôvodnením, že ju prišli kontrolovať, ako míňa štátne peniaze, lebo oni sú vraj bohom vyvolení zástupcovia slovenských daňových poplatníkov a na osobné kontrolovanie členov vlády majú „božie právo“.

Incident medzi ministerkou a AHS sa skončil bez bitky. Teda miernejšie, ako v prípade TB Smeru pred prezidentským palácom, kde ako je známe Matovič fyzicky napadol Kaliňáka a umravniť ho musela až jedna „výchovná“ od tč. poslanca Glucka. Miernejšie, – ako keď kickboxer v službách AHS údermi spacifikoval dôchodcu, lebo na verejnosti urážal politiku pána Matoviča. Incident v SAE skončil bez boja. Ministerka nebola pripravená na pästný súboj s trénovanými matovičkárskymi chlapíkmi. Vec sa teraz rieši na inej úrovni. Škoda, že o jej výsledky nemala a nemá naše skvelá investigatíva takmer žiadny záujem.

Politická zodpovednosť za správanie sa Matovičových AHS je jasná. Pre OČTK by nemal byť veľký problém zistiť, kto aktivistov útočiacich na pro-vládnych mítingoch a akciách, riadil a riadi. Nemal by byť problém zistiť, kto platil „spanilú jazdu“ bojovej bunky AHS do Emirátov. AHS sú síce inštruovaní tak, aby pri „prúseroch“ svoje spojenie s Matovičom a jeho HS popierali, – no pre kvalifikovaných vyšetrovateľov by nemal byť problém dopátrať sa pravdy. -Ak by použili starú známu čurilovskú kolúznu väzbu, -bolo by pozadie dubajskej akcie známe za pár hodín.

Či sa to takto udeje alebo nie, je otázne. Lipšicovsko-čurilovsko-šurekovské praktiky v trestnoprávnej praxi SR stále existujú. A ak Ústavný súd dá za pravdu Čaputovej, bude Lipšic a jeho mafia ďalej kryť „teroristické“ činnosti Matoviča a spol. Médiá by mohli veci trochu popohnať. Nepopoženú. Najmä nie tie mejnstrímové, ktoré večer čo večer o 19.00 kŕmia svojimi dezinformáciami veľké masy Slovákov.

Slovenskej spravodlivosti zostáva teda zatiaľ len tíško sedieť, šúchať nôžkami a čakať, že sa na Slovensku objaví hrdina, čo vydurí z diery šarkana skutočnej slovenskej mafie – „teroristickej“ matovičkárskej mafie.