zemegula

Našli sme v zásuvke starého písacieho stola zápisky z ciest nášho nebohého príbuzného, pána Reného. Korešpondujú so zbierkou hrnčekov, ktoré si priviezol z ciest po starom predcovidovom svete. Po tom veľkom a voľnom svete, v ktorom stačil na cestovanie pas a kreditka. Len občas boli treba aj víza či nedajbože potvrdenie o očkovaní proti nejakej veľmi škaredej tropickej chorobe.

Takto jednoducho pán René v priebehu troch desaťročí (1991-2020) precestoval okolo 170 krajín zo 193 členských krajín OSN. O každej z navštívených krajín napísal svoje príhody, skúsenosti a postrehy, takže vznikol elaborát s viac ako tisíc stránkami a desiatkami tisíc fotografií na priložených sd-kartách.

Nebohý René zanechal pre nás po sebe značné dedičstvo. Podmienkou toho, aby sme si dedičstvo užili však je, aby sme sa tieto jeho zápisky z ciest pokúsili niekde publikovať. Samozrejme, skúsime túto jeho požiadavku splniť,- aby sme mohli siahnuť na jeho majetok a konečne začali aj my žiť ako prasce v žite.

Aby čitatelia blogov v Pravde veľmi netrpeli a aby tu zostalo trochu miesta aj pre iných blogerov, rozhodli sme sa zápisky z ním navštívených krajín skrátiť na 1 max. 2 strany plus fotografiu hrnčeka z príslušnej krajiny. Nazdáme sa, že to takto bude voči krajinám aj spravodlivé a ako vo futbale tak aj v Reného prezentácii dostane napríklad Andorra rovnakú šancu zaujať prípadných čitateľov ako trebárs Austrália.

René v zápiskoch upozorńuje, že mu nejde o žiaden cestopis, žiadnu bedekrovú či wikipédnu faktografiu. René je vo svojich zápiskoch a úvahách veľmi subjektívny a ako návštevník zo Slovenska je veľmi slovenský. Prepáčte mu to. -René bol už raz taký. Bol to slovenský nacionalista z lazov kdesi medzi Dunajom, Hronom a hustými stredoslovenskými lesmi.

Blíži sa leto a mnohí sa chystajú na dovolenky za hranice. Mnohí však tiež budú musieť zostať doma. Tak ako vlani. Bu´d kvôli biede, alebo kvôli strachu z covidu, alebo kvôli množstvu byrokracie, spojenej s prechodom hraníc. Týmto strachopudom a bedárom aspoń trochu narušíme nudu na Slovensku. Dostanú príležitosť cestovať s nami zadarmo-prstom po displeji.

Majú sa načo tešiť.

S úctou Dedič pána Reného.