zemegula

Na Ukrajine, v Pobaltí, Poľsku, Česku a i. „vyspelých“ krajinách Západu sa spustila kampaň proti „ruskej imperialistickej rozprávke o Mášenke a medveďovi“. Je len otázka času, kedy sa nenávistná kampaň proti ruskej rozprávke prevalí aj k nám, na Slovensko. Podľa mňa to tu budeme mať ako na pekáči ihneď potom, čo by sa progresívci, liberáli a matovičkári nedajbože na Slovensku chopili moci.

Aké sú výhrady „civilizovanej západnej demokracie“ voči ruskej rozprávke o Mášenke a medveďovi ? Čo obsahuje, z čoho sú banderovci a rusofóbovia na Západe takí vystrašení ?

-Nuž predovšetkým z toho, že MEDVEĎ – SYMBOL RUSKÉHO NÁRODA je v rozprávke vykreslený ako dobromyseľný tvor, ktorý však nenávidí zlé bytosti a ochraňuje slabších, nespravodlivo ubližovaných. Rusfóbovia ale nemajú výhrady len proti dobromyseľnému a spravodlivému medveďovi-ochrancovi slabších, ale aj proti Mášenke. Tá je na vkus rusofóbov a banderovských rasistov PRÍLIŠ PEKNÁ. Nemá banderovskými rasistami často spomínanú škaredú aziatskú tvár. Nie je ušpinená, nemá na sebe odpudzujúce handry, nesmrdí a nehovorí ako podnapitá ruská primitívka.

No a nadovšetko, – obraz ruskej krajiny je roprávke o Mášenke a medveďovi zákerne okúzľujúci. Miesto polorozpadnutej hnilej zemljanky pekná z dreva vyrezávaná a veselo pestrofarebná chalúpka. Miesto zablatených vyjarčených ciest, miesto umárajúcej rasputice príjemné lesné chodníčky a cestičky. Miesto smetísk úhľadná krajina, plná belostných briezok. Miesto rozbitých butilok od doma pálenej vodky les plný hríbov, malín, jahôd, brusníc, kľukvy a čučoriedok. Miesto zapáchajúcich stôk s potkanmi žblnkotajúce čisté potôčiky so pstruhmi. Jednoducho -miesto krajiny hrôzy idylická krajinka, kde sa oddá žiť.

Kde je v tejto extrémne propagandisticky upravenej scenérii pravda ? Samozrejme v propagandistickej vojne pravda umiera ako prvá. Nehľadajte ju ani na jednej a ani na druhej strane. Rusko a Rusi v skutočnosti nie sú ani krajší, ani škaredší ako Ukrajinci. Sú medzi nimi takí i takí. Ako všade na svete.

Očakávať, že ruskí tvorcovia v rozprávke pre malé deti znázornia rozprávkové postavičky sivo realistické či dokonca sebakriticky škaredé je nezmysel. Nikde na svete to rozprávkári pre svoje deti tak nerobia. Anglické, nemecké, dánske deti sa tiež pohybujú v peknučkých reáliách, nie v plesnivých chlievoch. České deti od malička vidia svoju rodnú českú krajinu ako sad s jarnými kvetmi a ľúbeznými dedinsky barokovými domčekmi od majstra Ladu. I naši slovenskí ilustrátori svet prostonárodných slovenských rozprávok idealizovali, ako sa len dalo. Chvalabohu. Poďakujme im za to v mene našich detí.

– Suma sumarum, vyčítať tvorcom rozprávok, že pre deti maľujú rodnú krajinu ako raj na zemi, je hlúposť. Na poznanie skutočnej reality a jej škaredších stránok majú deti ešte dosť a dosť času a hlavne dosť príležitostí na tvorbu vlastného realistického názoru. Áno, podprahový neúmyselný či úmyselný nacionalizmus je v nejednom umeleckom diele. Old Shatterhanda Nemec K.May vykreslil ako múdreho, silného, pekného germánskeho Nadčloveka. Angličan Kippling prikrášľoval britský imperializmus vo svojich príbehoch z Indie, kde len mohol. Idealizácia V.Británie a anglický šovinizmus z príbehov o Harry Potterovi len tak kričí. Nikto normálny to autorke Rowlingovej nebude vyčítať, tobôž knihy o Harry Potterovi zakazovať…

Na zakazovanie rozprávok, najmä kníh sú na tomto svete už tradične sa vyskytujúci svätí inkvizítori, goebbelsovskí nacisti – a najnovšie aj banderovskí fašisti. No čo už. Sú akí sú. Problém je, keď sa ich tupé banderovské myslenie šíri z ich banderistanu ďalej, napr. na Slovensko. Dúfajme, že to sem nepríde. A keď príde, tak len trochu zaharaší a potom zmizne.

Nechcel by som totiž našim deťom a vnúčatám dopriať čas, keď im na Vianoce STVR nedopraje rozprávku o Mrázikovi len preto, lebo Ivan má čisté nohavice a Nastenka má ľúbeznú tváričku. Ak by sa tak stalo, tak potom už Amen-Mária-Tma , milí Slováci.