Ostrovy južných morí

Ostrov Ćičakova, Miloradoviča, Kutuzova, Suvorova, Predprijatije, Vostok, Rajevskij, Menšikov, Lisjanskij, Bonin, Rimskij-Korsakov, Seńavin, Jermolov, Volkonskij, Romancev, Belinghausen, Viťaz…keby človek nevedel, že sa pozerá na staršiu mapu Tichého oceánu, nazdal by sa, že ide o ostrovy dakde pri Archangelsku. Je to svedectvo smelých výbojov cárskeho Ruska vo vrcholnom období rozmachu dynastie Romanovcov.

Jedna vec je však ostrov objaviť a vyhlásiť ho za svoje štátne územie, druhá vec je dosiahnuť uznanie od konkurencie a motivácia vojensky ho pred ńou ubrániť. No a práve takáto motivácia brániť vzdialené ostrovy-aj ke´d bohaté na nerasty a tropické plodiny, Rusom chýbala. Rusi mali dosť roboty so Sibírou a jej nesmiernym bohatstvom. Sibír bola oveľa dostupnejšia než koralové či sopečné palmami porastené fliačky zeme vo vzdialenom Pacifiku. Rusi ostrovy objavili, zdokumentovali-a nechali napospas anglickým, francúzskym, nemeckým, japonským či americkým imperiálnym dravcom. Tí ich vojensky obsadili-a premenovali…Najdlhšie odolával ostrov Bonin. Ale aj jeho sa napokon zmocnilo Japonsko, rýchlo ho osídlilo a začlenilo do cisárskeho impéria. Dnes by aj tých zopár korálových atolov s palmičkami, bungalovmi, bazénikmi ruských výletníkov veľmi potešilo. Ba potešilo by aj ruskú admiralitu-ale čo už…Po usilovných predkoch sa dedí, na veselých ľahtikárov sa spomína.

Gauguin a Štefánik spojili svoje osudy s ostrovmi Pacifiku. Pre nich to ale bol iný svet, než akým on v skutočnosti je. Nevnímali piesčitú neúrodnú pôdu, nezažívali pravidelne sa opakujúce, zničujúce cyklóny, zemetrasenia, sopečné výbuchy a ani následné tsunami.

Ostrovy južných morí,-to je dusno, dokmásané palmy, túlavé psíky, kraby, prasiatka živiace sa kokosovými orechmi. Občas pozemský raj, občas vražedné peklo. – Občas všetko dohromady: a všetko aké nádherné.

Medzi pacifickými ostrovmi prevádzkujú miestne letecké spoločnosti malé lietadlá, akési mikrobusy, či skôr lietajúce tuk-tuky. Fungujú tu však aj vážnejšie aerolinky, najmä Fidji air a Virgin air. Kapitáni lietadiel sú nielen zruční piloti ale aj mechanici. Sami si pred letom prekontrolujú, či je všetko v poriadku, či na lietadle držia krídla, či podvozok nie je príliš zhrdzavený, či tesnia nádrže s palivom. Pocit istoty u cestujúcich upevńuje individuálne-sedadlo po sedadle vykonávaná predletová bezpečnostná inštruktáž.

Spoločnosť Virgin sa aj pri 4-hodinových letoch stará o zdravie cestujúcich. Dá im pred letom raz pohárik vody . A už nič viac. Teda zadarmo nič viac. Za doláre-blahobyt. Hlavnou atrakciou aeroliniek sú ale letušky. Spomedzi obyvateľov ostrovov, patriacich svojou výškou a váhou medzi najozrutnejších ľudí na svete si na miesta letušiek vyberajú tých úplne najnajozrutnejších. Zdrobnelina „letuška“ je tu veľmi nenáležitá. Lepšie by na ne pasoval výraz LETUCHA, podobný slovu svińucha-vypasená veľryba.

Letuchy s výškou nad 190 cm a váhou nad 100 kg plávajú v úzkej uličke a rozdávajú úsmevy optimisticky naladených prasiatok. Občas musia pohyb zastaviť v úžine medzi dvoma sedadlami, vytvorenej z oboch strán sediacimi domorodými cestujúcimi. Tí sú totiž takmer rovnako obrovskí ako letuchy. Metráky pliec, záhybov na trupe a závojov biomasy takmer nepriedušne upchávajú chodbičku z ľavej i pravej strany. Letuchy si ale vždy poradia. Oprú sa raz o jedného, raz o druhého cestujúceho ako o bradlá, navalia sa na nich-a je to. Nezaobíde sa to prirodzene bez decentného vtipkovania. V ich šarmantnej, na silné hrdelné zvuky bohatej pacifičtine.

Názov Mikronézia musel dať ostrovom s takto urastenými obyvateľmi asi riadny ironik. Ešte, že je tu potom už len Melanézia a Polynézia.- A nie nejaká gigantická Makronézia. Nečudo, že chlapi z ostrovov majú radi rugby. Majú na nań figúru-hlavu ako medicynbal, tvár bujaka, v očiach krvavožilovaté beľmá, ostatok tela ako valec jemne opečeného mäsiska.

„Zdá sa, že si trochu pribral“,- doberá si jeden cestujúci druhého. „Viem o tom,-ale pribral si aj ty, drobček“. A obaja svińožrúti sa zarehocú. A takto veselo plynie let, až sa anorektický slovenský turista ani nenazdá a už pristáva v nejakej funafuti, nukualofa, či v podobnej pri pohľade z Európy tak exotickej a dobrodružnej destinácii.

Pokračovanie bude !

FICO to v Poprade VYHRAL 4:1

14.11.2025

Na prednášku R.Fica v Poprade išli iba študenti, ktorí chceli. Išli tam teda dobrovoľne. V sále sa zhromaždilo asi 150 študentov /100 zo spojenej strednej školy a 50 z gymnázia/. Asi 30 študentov /podľa Denníka N !/ prišlo v čiernych tričkách. Prišli, aby po pár minútach, vyzbrojení ukrajinskou zástavou a štrngajúc kľúčmi odišli. Pomer tých, čo odišli a čo [...]

Pre Šimečku a opozíciu samé ZLÉ správy

13.11.2025

Pre tieňového premiéra Šimečku a jeho opozičnú skupinku včera a dnes samé zlé správy. Spomeňme aspoň niektoré z nich: Inflácia v októbri medziročne klesla z 4,1 na 3,7%. Vo všetkých sledovaných odvetviach národného hospodárstva bol zaznamenaný rast tržieb. Najviac v stavebníctve. Ďalej rástli mzdy vo všetkých odvetviach,- v priemere o vyše 5%, a hoci sa rast trochu [...]

Šimečkova TIEŇOVÁ VLÁDA- ZOMBÍCI z politického záhrobia…

11.11.2025

Novinársky nedouk Šimečka vytiahol z politického záhrobia osôbky, ktoré by vskutku boli iba tieňmi skutočných ministrov. No veď sa na to pozrime: predseda vlády Šimečka nemá potrebnú ekonomickú či právnickú kvalifikáciu na centrálne riadenie vlády ale je BAKALÁROM z politológie; úspešne tlačí pred sebou reputačný biľag, spôsobený neadekvátnym narábaním jeho [...]

SR polícia doprava vlaky zrážka Pezinok BAX

VIDEO: Autentické zábery, z ktorých mrazí. Takto vyzeral zásah v Pezinku po zrážke vlakov

16.11.2025 09:25

Tma, majáky, vystrašení a zranení ľudia. Policajti, hasiči a záchranári v plnom nasadení.

Sarkozy

Sarkozy v uliciach Paríža. Po týždňoch vo väzení získava kondíciu späť džogingom

16.11.2025 09:10

Niekoľko okoloidúcich ho pritom zachytilo v parížskych uliciach.

stubb, zelenskyj

Stubb to povedal priamo: Prímerie na Ukrajine tento rok nebude. Ako s podporou Kyjeva zamáva korupčný megaškandál?

16.11.2025 08:37, aktualizované: 09:35

Európa si bude musieť udržať odolnosť a odhodlanie, aby prečkala zimu, zatiaľ čo Moskva bude pokračovať vo svojich hybridných útokoch.

Vlkolínec

Klenot UNESCO sa prebudí: Vlkolínec čaká najväčšia premena za posledné desaťročia

16.11.2025 08:00

Desiatky rokov ho zanedbávali, teraz chcú zafinancovať všetko to, čo vo Vlkolínci chýba.