Je Slovák stále „chruňo“ ?

Môj obľúbený klasik, konvertita z evanjelictva na katolicizmus, Jonáš Záborský napísal okrem diela „Dva dni v Chujave“ aj iné milé dielko. Pôvodne sa volalo „Chruňo“, neskôr ho Záborský rozšíril na „Chruňo a Mandragora“. Asi ten chruňo bol aj vtedajšie pomery dosť silná káva.

V tejto alegórii sa Záborský na pozadí vzťahu naivného Chruňa k bezcitnej Mandragore venuje charakteristike povahových čŕt mnohých Slovákov. Chruňa ako typíckého Slováka opisuje ako človeka na prvý pohľad hlúpeho, no v skutočnosti iba naivného, plachého, nevýbojného. Ako človeka, ktorý sa dá zlákať pozlátkom peknej ženy, zamiluje sa do nej a myslí si, že jeho cit je opätovaný. Opak je pravda, Mandragora je pragmatická, bezcitná. Dá prednosť falošnému rytierovi pred poctivým Chruňom. Chruňo trpí, no ani poníženie ho lásky k pozlátku nezbaví. Aj po 10 rokoch chce prijať Mandragoru za svoju. Až jej opätovná zrada a bezcitnosť ho prinúti definitívne sa od nej odpútať.

Moderný Slovák si myslí, že už dávno nie je taký chruňo, ako bol jeho otec či starý otec. Myslí si o sebe, že je všetko iba hlúpy nie je. Veď má školy, tituly, má PC, má smartfón, má rýchle a lesklé auto, pekne pokosený trávnik a tuje pri novom dome…Má všetky atribúty bystroumnosti a úspechu. ´´Ano. Má ich ale iba do momentu, pokým sa nestretne s pozlátkom Mandragory,- so slečnou menom Politika. Táto bezcitná kráska je pravidelne každé 4 roky objektom jeho romantickej lásky. Vždy a vždy sa do nejakej správne marketingovo vyčačkanej „mandragory“ dá zlákať na „vzťah“ – a následne po voľbách oklamať a ponížiť. Prejde pár mesiacov od volieb a Slovák si sám pre seba musí zanadávať a skonštatovať, že bol zase CHRUŇO.

Prečo o tom píšem ? Lebo sa onedlho Slovákom opäť naskytne pohľad na predvolebnú slečnu mandragoru-zvodnú slečnu Politiku. A hrozí, že sa zo zdanlivo múdreho a smelého Slováka stane nahlúply romantik, plachý zaľúbenec, čo sa bude báť povedať radikálne NIE do nového šatu odetej zvodnej nevernici. Nevernici, čo bude sladko švitoriť o výhodách euroatalntickej spolupráce, o eurofondoch, o garanciách mieru pod krídlom EU a NATO. Za pozlátkom euroatlantickej mandragory ale slovenský Chruňo nájde po čase iba starú známu bezcitnosť, pragmatickosť a faloš.

Obávam sa, že sa -na rozdiel od zmúdrenia, aké svojmu chruňovi dožičil Záborský my-dnešní moderní Slováci žiadneho zmúdrenia nedočkáme. Pekne krásne objavíme v sebe staré známe relikty lásky k nový resp, staronovým matovičom , sulíkom, kollárom -alebo k ich nemanželským súrodencom z progresívneho pseudo-slovenska, k pele-mele-grínovcom, či nedajbože ku falošným mníškam z kdh. Obávam sa, že ani bezprostredná hrozba nastávajúcej zimy a každú minútu nám hroziaca termonukleárna katastrofa nás chruňovskej lásky k euroatlantizmu nezbaví.

-A tak sa zdá, že starý dobrý pesimista a skeptik Záborský bol vlastne tiež naivný romantik. A že my Slováci z jeho stáda sme dnes ešte väčší chruňovia, ako si to on pred 150 rokmi vedel vôbec predstaviť.

/Ibaže by som sa mýlil. Ó, ako rád by som sa mýlil/.

Trocha potravy PRE tunajších TROLOV

15.07.2026

Aj dnešok prináša mnoho tém, ktoré si žiadajú blogerský komentár či glosu.. Progresívni trolíci už na ňu tvrdo čakajú. Nesklamem ich. Aj dnes im poskytnem dostatok dôvodov, aby si zatrolovali a zarobili na svoje biedne živobytie. Nech sa páči: Na oslavách francúzskeho štátneho sviatku – dobytia Bastilly, pochodovala po Champs Élysées aj jednotka neonacistov z [...]

„České herecké šľampy“ – konečne so Zdenou Studenkovou v niečom súhlasím

14.07.2026

Nebol by som sa nazdal , že sa to dakedy stane. Ale stalo sa. Z.Studenková poskytla rozhovor pre akúsi Timeu-a zvozila tam úroveň a VZHĽAD mladých, najmä ČESKÝCH herečiek takmer pod čiernu zem. ZS pripomenula, že herci a herečky jej generácie najmä na Slovensku nielen kvalitne hrali, spisovne artikulovali ale sa aj starali o svoj vzhľad. Považovali to za súčasť svojej [...]

Vladimír MEČIAR: Slováci – DôVERUJME SI !

11.07.2026

Hovorí sa, že s vekom prichádza u ľudí múdrosť. Samozrejme, nie u všetkých. U niektorých prichádzajú iba roky, Nie u V.Mečiara, otca modernej štátnosti. U neho sa životné skúsenosti a poznatky -tak ako u geniálneho maliara, s vekom zhusťujú do podstatných charakteristík reality; nepodstatné mizne, zostávajú najdôležitejšie kontúry pravdy a krásy. Kľúčové momenty [...]