Je Slovák stále „chruňo“ ?

Môj obľúbený klasik, konvertita z evanjelictva na katolicizmus, Jonáš Záborský napísal okrem diela „Dva dni v Chujave“ aj iné milé dielko. Pôvodne sa volalo „Chruňo“, neskôr ho Záborský rozšíril na „Chruňo a Mandragora“. Asi ten chruňo bol aj vtedajšie pomery dosť silná káva.

V tejto alegórii sa Záborský na pozadí vzťahu naivného Chruňa k bezcitnej Mandragore venuje charakteristike povahových čŕt mnohých Slovákov. Chruňa ako typíckého Slováka opisuje ako človeka na prvý pohľad hlúpeho, no v skutočnosti iba naivného, plachého, nevýbojného. Ako človeka, ktorý sa dá zlákať pozlátkom peknej ženy, zamiluje sa do nej a myslí si, že jeho cit je opätovaný. Opak je pravda, Mandragora je pragmatická, bezcitná. Dá prednosť falošnému rytierovi pred poctivým Chruňom. Chruňo trpí, no ani poníženie ho lásky k pozlátku nezbaví. Aj po 10 rokoch chce prijať Mandragoru za svoju. Až jej opätovná zrada a bezcitnosť ho prinúti definitívne sa od nej odpútať.

Moderný Slovák si myslí, že už dávno nie je taký chruňo, ako bol jeho otec či starý otec. Myslí si o sebe, že je všetko iba hlúpy nie je. Veď má školy, tituly, má PC, má smartfón, má rýchle a lesklé auto, pekne pokosený trávnik a tuje pri novom dome…Má všetky atribúty bystroumnosti a úspechu. ´´Ano. Má ich ale iba do momentu, pokým sa nestretne s pozlátkom Mandragory,- so slečnou menom Politika. Táto bezcitná kráska je pravidelne každé 4 roky objektom jeho romantickej lásky. Vždy a vždy sa do nejakej správne marketingovo vyčačkanej „mandragory“ dá zlákať na „vzťah“ – a následne po voľbách oklamať a ponížiť. Prejde pár mesiacov od volieb a Slovák si sám pre seba musí zanadávať a skonštatovať, že bol zase CHRUŇO.

Prečo o tom píšem ? Lebo sa onedlho Slovákom opäť naskytne pohľad na predvolebnú slečnu mandragoru-zvodnú slečnu Politiku. A hrozí, že sa zo zdanlivo múdreho a smelého Slováka stane nahlúply romantik, plachý zaľúbenec, čo sa bude báť povedať radikálne NIE do nového šatu odetej zvodnej nevernici. Nevernici, čo bude sladko švitoriť o výhodách euroatalntickej spolupráce, o eurofondoch, o garanciách mieru pod krídlom EU a NATO. Za pozlátkom euroatlantickej mandragory ale slovenský Chruňo nájde po čase iba starú známu bezcitnosť, pragmatickosť a faloš.

Obávam sa, že sa -na rozdiel od zmúdrenia, aké svojmu chruňovi dožičil Záborský my-dnešní moderní Slováci žiadneho zmúdrenia nedočkáme. Pekne krásne objavíme v sebe staré známe relikty lásky k nový resp, staronovým matovičom , sulíkom, kollárom -alebo k ich nemanželským súrodencom z progresívneho pseudo-slovenska, k pele-mele-grínovcom, či nedajbože ku falošným mníškam z kdh. Obávam sa, že ani bezprostredná hrozba nastávajúcej zimy a každú minútu nám hroziaca termonukleárna katastrofa nás chruňovskej lásky k euroatlantizmu nezbaví.

-A tak sa zdá, že starý dobrý pesimista a skeptik Záborský bol vlastne tiež naivný romantik. A že my Slováci z jeho stáda sme dnes ešte väčší chruňovia, ako si to on pred 150 rokmi vedel vôbec predstaviť.

/Ibaže by som sa mýlil. Ó, ako rád by som sa mýlil/.

FICOV DUB preverovali Šimečkovi „investigatívci“

09.07.2026

Niečo neskutočné. Redaktorka Denníka N p. Benedikovičová sa vybrala do Hrušovian, rodnej obce premiéra Fica, aby tam skontrolovala, či Fico „zase“ neklamal a či tam ním spomínaný 300-ročný dub na poli za dedinou naozaj stojí. Podľa AI, – a ja spolu s tunajšími trolmi AI verím na slovo, ide o Dub cerový Quercus cerris. Podľa AI je starý viac ako 300 rokov, [...]

MATOVIČ NA letnom LOVE „PROSTÁČIKOV“

08.07.2026

Hoci som v soc. psychológii a sociológii vedecky pracoval, i tak ma prekvapuje, ako rýchlo sa v SR dajú uloviť mladí i starší menej chápaví prostáčikovia. Zato takého Matoviča to neprekvapuje. Pozná on dobre tú vrstvu spoločnosti /zhruba 10-25% populácie podľa Gaussovej krivky normálneho rozloženia/ z ktorej sám pochádza. Pozná tých nevzdelaných neodukov, pozná [...]

Dôstojné oslavy SLOVENSKOSTI na Devíne

05.07.2026

Oplatilo sa investovať štvrť milióna do tohto podujatia. Až na tie mávajúce krídla žiaden gýč. Vysoko hodnotný umelecký zážitok. Žiadne krpčiarstvo, moderné spojenie minulosti so súčasnosťou. Žiaden šovinizmus ale obohacujúce prelínanie etnických, kultúrnych a dejinotvorných vplyvov, ktoré zo Starých Slovákov vytvorili dnešný slovenský národ. Aký to rozdiel od [...]