zemegula

Blížia sa Vianoce a s nimi aj obdobie, keď televízie pripravujú pre naše deti ich obľúbené filmy. Výber však majú naše deti a mládež veľmi úzky. Sú tu najmä americké a potom ešte americké a ozaj, ešte aj americké filmy. Boli by aj slovenské, no – mnohé z nich sú ZAKÁZANÉ. Alebo takmer zakázané, lebo ich vysielanie sa udeje raz za dvadsať rokov. Aj to v nesledovateľnom čase a možno iba náhodou. Filmov, ktoré sú v súčasnom kapitalistickom Slovensku a na súčasnej kapitalistickej RTVS de facto zakázané alebo izivo vysielané, je prekvapujúco veľa. Ide o diela prevažne z obdobia od 1960 do 1980. Spomenieme z nich aspoň niektoré:

• Zajtra bude neskoro /Kapitán Nálepka/
• Krčmársky kráľ,
• Jano,
• Čenkovej deti,
• Ivko a jeho mať,
• Jerguš Lapin,
• Maroško – Smoliar,
• Maroško – Vzdor,
• Maroško študuje,
• Krompašská vzbura..

Stačí -ako pars pro toto, aspoň týchto desať filmov. Oficiálne-neoficiálne dôvody pre zákaz týchto filmov sú ideologicko-politické. Buď vraj v nich ide o nudnú komunistickú propagandu alebo o šírenie protimaďarskej a protižidovskej nenávisti. Tí, čo si na tieto filmy ešte pamätajú, sa z takýchto dôvodov iba horko pousmejú.

Pretože ide o filmy staré aj viac ako pol storočia, možno sa v nich na kadečom pousmiať. Na naivných dialógoch, patetickom hereckom prejave, statickej kamere, nedokonalej choreografii scén atď. Alebo možno frfľať nad nekvalitným obrazom, príliš tmavým alebo príliš presvetleným a pod. Takéto isté výhrady by ale bolo možné vysloviť na množstvo súdobých filmov, ktoré -čuduj sa svete-u nás televízie, najmä RTVS veselo premietajú. Niektoré už pekne očistené od zjavných technických nedostatkov, digitalizované. Ak by bola vôľa premietať tieto filmy, našla by sa aj v ich prípade cesta, ako im technickú úroveň modernými filmovými technológiami pozdvihnúť na stav podľa súčasných kritérií.

V zakázaných filmoch hrá zlatá generácia slovenských hercov. V najlepších rokoch ich umeleckých spôsobilostí. Napríklad Bancíková, Meličková, Strnisková, Dvorská, Kocúriková, Kroner, Kňažko, Kramár st., Greššo…Alebo na začiatku ich umeleckej kariéry. Napríklad Kramár ml., Čobejová a i. Filmy sú v niektorých prípadoch dôležitým prvkom ich osobnej filmografie. Zaujímavé, že sa títo herci hrania svojich filmov nedomáhajú. Ba naopak, skrývajú informácie, že hrali aj v takýchto „kakaných“ filmoch.

Nuž teda, čo bolo v týchto filmoch také kakané ? Len veľmi stručne, film po filme.

„Zajtra bude neskoro“

Film o kapitánovi Jánovi Nálepkovi v bielorusko-slovenskej koprodukcii z roku 1972. Odštartoval filmovú kariéru M.Kňažka, za čo sa on dnes hanbí a robí všetko, aby sa film nehral a aby sa naň zabudlo. Film nepríjemne pripomína, že vojaci Slovenskej armády išli bojovať do ZSSR nie proti slovanským bratom, ale za ich oslobodenie z područia boľševizmu. Keď Nálepka a pod. zistili, že cieľom bojov je naopak vyhladenie Slovanov, utekali na stranu ruských a bieloruských bratov. Zákazom tohto filmu prichádzame o dobové majstrovstvo hercov ako Kňažko, Dočolomanský, Huba, Hlaváček, Budský, Sarvaš, Rajniak…o skvelé réžijné majstrovstvo Ťapáka a hudbu S.Stračinu.

„Krčmársky kráľ“

Film z roku 1970 podľa scenára veľkého M.Rázusa. Réžia J.Medveď, hudba S.Stračina. Hrajú tu Strnisková, Kocúriková, Trutzová, Kabrheľ, Andy Hric, Ján Mistrík a i. Príčinou zákazu tohto dejovo bohatého filmu je vraj jeho antisemitizmus. Film totiž opisuje boj slovenského krčmára proti mafii židovsko-hungaristických síl, ktoré nechcú pripustiť, aby na Slovensku vlastnili krčmy, obchody, píly a pod. aj slovenskí podnikatelia. Rázus tu naznačuje, ako dokázali chudobní židovskí migranti z Haliče za jednu-dve generácie rozprávkovo zbohatnúť. Kritici s tým antisemitizmom pravdu nemajú. Rázus sa hanlivo o semitoch nikde nevyjadruje-iba vecne popisuje fakty a súvislosti.

„Jano“

Film režiséra Pogaňa z 1973. Ide o komorný sociálny príbeh, v ktorom hlavnú postavu zohrala E.Krížiková a mladučký Maroš Kramár. Vo filme je výborná hudba Ilju Zelienku. Dôvodom zákazu filmu je, že bol nakrútený podľa poviedky slovenského komunistického spisovateľa Fraňa Kráľa a že sa v ňom nachádza nemilosrdná kritika kapitalistických pomerov za masarykovskej republiky.

„Čenkovej deti“

Film režiséra Krivánka z roku 1975, s hudbou Aliho Brezovského. Nakrútený bol podľa vrcholného dieľa národného umelca Fraňa Kráľa. Komunistu a preto aj drsného kritika hrôz kapitalistickej spoločnosti. Zakázaný je asi preto, že sa v ňom nachádzajú aj také drastické charakteristiky kapitalizmu, ako je kupčenie s ľuďmi /malými deťmi/, vyhadzovanie matky s deťmi na ulicu bez akejkoľvek pomoci, rozhadzovačný život kapitalistických „podnikateľov“ a ich nulový súcit s utrpením chudobných ľudí vrátane detí. Film poskytol priestor na prejavenie hereckého talentu českých herečiek Dvorskej a Rázlovej, ale aj D.Michaelliho, I,Hrabinského, Ľ. Grešša ale aj mladučkej A,Timkovej a I.Mičkovej.

„Ivko a jeho mať“

Film I.Petrovického z roku 1971 na motívy diela J.Bodeneka „Ivkova biela mať“. Vo filme dostali priestor herci ako K.Vrzalová, O.Zollnerová, Ľ.Roman, Marián Slovák, E.Petrovická, predovšetkám však vtedy „komunistami“ do veľkých detských rolí prioritne obsadzovaný mladý Maroš Kramár. Príčinou zákazu je opäť smutný príbeh dieťaťa, ktorého dusia sociálne problémy kapitalistickej spoločnosti. Film má utrum, lebo znázorňovať zlo kapitalizmu prvej ČSR sa nepatrí. V móde je vykresľovať prvú ČSR ako masarykovský takmer ideálny raj demokracie a humanity a sebaurčenia národov.

„Jerguš Lapin“

Film režiséra J.Medveďa z roku 1960. Považujem ho za najlepší film pre deti a mládež, aký bol kedy na Slovensku nakrútený. Bezúšpešne bojujem za to, aby bol konečne prezentovaný aj súčasnej mladej slovenskej generácii. Odpor, najmä zo strany židovských náboženských a sionistických organizácií je ale ukrutne tvrdý. A pritom, – vo filme nie je nič antisemitské, dokonca sa v ňom žiaden Žid nevyskytuje a ani nespomína. Problém je, že film bol nakrútený podľa románu rozporuplného Ľuda Ondrejova. Tento novinár, búrlivák, bohém, alkoholik, arizátor ale zároveň protifašistický bojovník v SNP totiž odmietol pro forma zamestnávať v arizovanom kníhkupectve Steinerovcov pôvodných majiteľov a tým ich odsúdil na deportáciu. Neskôr sa ukázalo, že deportácia nebola do pracovného ale do koncentračného tábora. Čo Ondrejov sotva vedel,-. veď to nevedeli vedúci politici vo Washingtone či Londýne. Na veto židovských organizácií doplácajú dnes slovenské deti. Miesto kvalitnej pôvodnej slovenskej produkcie ich krmia vymyslenými táraninami o pánoch prstenov a harrych potteroch. Škoda je to aj preto, že vo filme hrali skvelí slovenskí herci ako J.Kroner, Ľ.Greššo, A.Kramár, V.Petruška no najmä geniálne herečky ako H,Meličková a Mária Bancíková.

„Maroško- smoliar. Maroško- vzdor. Maroško študuje“.

Filmová trilogia z rokov 1968-197O. Ide o tri samostatné celovečerné filmy po 70 minút. Režísérom bol J.Medveď. Filmy boli nakrútené na základe autobiografických diel Martina Rázusa. Hudbou filmy ozdobil S.Stračina. Film poskytol šancu odštartovať hereckú kariéru predstavitľom detských rolí ale dal tiež priestor skúseným hercom, Hrajú v ňom Juraj Predmerský, J. Venéni, Ján Mistrík, Ivo Gogál, Adam Matejka, Emil Horváth, I.Hrabinský, I.Gogálová a i. Príčinou zákazu filmov je silný pro-slovenský a pronárodný duch predlohy a realistické znázornenie zločinnosti hungarizície, pomaďarčovania a de facto etnogenocídy slovenského národa zo strany Maďarov. A to sa vraj až takto jasne a zrozumiteľne nepatrí znázorňovať. Kazilo by to v minulosti proletársky internacionalizmus a teraz paneuropsku kultúrnoetnickú homologizáciu. Takže nič. Slovenské deti nech radšej žerú keltské a vikingské krváky. Hrané, animované, kreslené, -to je jedno. Len nech žerú.

„Krompašská vzbura“

Film režiséra Igora Cieľa z 1971. Ako už námet napovedá, ide o filmové spracovanie jedného z najväčších príkladov odporu pracujúcich ľudí za masarykovskej ČSR proti zlovôli kapitalizmu. Proti chudobe, proti vyhadzovaniu robotníkov na ulicu. Ide o krutú ilustráciu krviprelievania, -ke´d kapitalistami najatí četníci strieľali do neozbrojeného davu ľudí, -mužov, žien i detí. Filmu s takýmto sujetom dnes proti zákazu nepomôže ani skvelé herecké obsadenie: Mária Kráľovičová, Eva Kristínová, O.Zollnerová, O.Sýkorová, Jozef Adamovič, V.Petruška, Ivan Rajniak, František Kovár, Juraj Paška, E. Bindas, L.Haverl, Ondriš Jariabek, I.Čillík, Ľ.Roman, S.Drozd, A. Korenči, J.Slezáček a i. V podstate vo filme hrá takmer celá vtedajšia činohra SND. Nestačí. Keď ide o ideologiu, estetika ide bokom.

Keby ľudia dokázali čítať aj dlhšie blogy, mohli by sme vo výpočte zakázaných filmov pokračovať. Na ilustráciu to ale azda stačí, Stačí to azda na poriadne tresnutie po hlave tých ideologov súčasného liberálneho kapitalizmu, pre ktorých je komunizmus synonymum pre zákazy , perzekúcie a umeleckej cenzúry a kapitalizmus synonymum pre tvorivú slobodu, toleranciu rôznorodosti názorov a všeľudské bratstvo.

– V skutočnosti nie je. Ani jedno a ani druhé. V skutočnosti sa oba systémy od seba až tak nelíšia. Vždy tu ide o právo silnejšieho. Nielen na majetok a určovanie pravidiel hry ale aj na určovanie toho, čo je pekné a čo nie. Čo vysielať možno a čo treba držať v archívnych trezoroch-pokiaľ to pôjde, až do súdneho dňa. Alebo aspoň do ďalšej revolúcie.

„