zemegula

Komentátor novín je vážna funkcia, Nie je iba nejaký za nič okrem seba zodpovedajúci bloger. Nie je to satirik. Nie je to cirkusový šašo. Očakáva sa od neho istá profesionálna mravná integrita a istý politický tón, ktorý je príznačný pre pre dané médium a ktorý ho odlišuje od iných médií..

Bohužiaľ, na Slovensku píšu komentáre veľmi často ľudia nezodpovední. Píšu ich kadejakí nihilisti, oportunisti, anarchisti ktorí si robia z vecí verejných „srandu“ a znehodnocujú ich tak v očiach verejnosti. Politiku sa snažia vykresliť ako „mexickú telenovelu“. Podľa ich „komentárov“ ide v slovenskej politike iba o osobné spory, o egomaniacke škriepky, zákulisné bezzásadové paktovanie každého s každým, -ak je to výhodné.

Žiadne hodnotové dilemy podľa nich neexistujú. Hodnotové témy sú podľa nich hlúposti. Rozhoduje vraj iba túžba po moci, úsilie byť za každú cenu vo vláde. Inak nič. Slovenská politika je podľa našich novinárskych komentátorov bežnému občanovi iba na smiech alebo nanajvýš na škodoradosť – v zmysle kto koho odžubal, komu hrozí basa príp. je to dôvod na závisť a nenávisť voči predajným zlodejským poslancom či členom vlády. Politika je pľuvanec a treba ju nechať pánom a ich huncútstvam.

Toto samozrejme platí v pohľade na prvý plán. Za ním je druho- ba až treťoplánová manipulácia s tzv, bežným „ľudovým“ voličom. Cieľom zosmiešňovania slovenskej politiky je znejasniť ľudovým masám pohľad na skutočný stav vecí, znechutiť ich a odradiť od volieb. Prípadne ich navádzať na nezodpovednú tzv. protestnú či dokonca recesistickú voľbu. Ide o to, aby sa volieb širšie masy buď nezúčastnili, alebo ak, tak iba ako obeť bezbrehých mediálnych manipulácií. No v konečnom dôsledku ide o to, aby do volieb išli iba „elity“ z malomeštiackych kaviarní, vysokoškolských posluchární, pseudointelektuáli, pohŕdajúci tupou Slovačou, mnísi a mníšky, manažéri korporácií, nedovzdelaní konzumne a prozápadne orientovaní „svetoobčania“.

Novinárski šašovia nám dnes na Slovensku servírujú vo svojich „komentároch“ výsledky pochybných prieskumov verejnej mienky, manipulatívne analýzy k nim z pera akože politológov. Celý ten mediálny oblbovák je okorenený fotkami, pri ktorých sa v parlamente náhodne rozprávajú napr. Smeráci s matovičkármi a k tomu je pridaný komentár, ako si vraj títo politickí súperi v zákulisí veľmi dobre rozumejú. A samozrejme ako zákusok po jedle sa servírujú aj veselé obrázky redakčných karikaturistov.

Slovenská politika pár mesiacov pred voľbami je samozrejme iná. Nie je to telenovela, nie je to cirkus. Sú to veľmi vážne až hodnotové strety medzi politickými reprezentantmi zahraničných a slovenských záujmov. Sú to konflikty medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, medzi ľuďmi práce a ľuďmi, čo žijú v rajských záhradách spoločenskej nadstavby /umenie, kultúra, šoubiznis, ale aj pseudoveda a pseudovýskum, poradenstvo, manžament a pod./. Sú to zrážky medzi tými, čo chcú ďalej vyvážať zbrane banderovcom na Ukrajinu a tými, čo tam chcú okamžité prímerie bez akýchkoľvek podmienok. A hlavne – chcú súčasnú hospodársku mizériu riešiť ukončením nezmyselných protiruských sankcií a obnovou normálnej obchodnej spolupráce medzi štátmi sveta, – bez ohľadu na politické či ideové rozdiely medzi nimi.

Páni novinári -nie, slovenská politika nie je telenovela. Je to principiálny zápas medzi tými, čo chcú znižovať nezamestnanosť obnovou zbrojoviek a výrobou zbraní a tými, čo chcú mierovú výrobu, realizovateľnú na západných ale aj východných trhoch. Je to zápas medzi tými, čo chcú zvyšovať zárobky svojich zamestnancov cez nočnú prácu, nadčasy a práce cez voľné dni a tými, ktorí žiadajú rast miezd primeraný rastu reálnych /nie daňovo optimalizovaných/ ziskov.

Páni novinári ,- na Slovensku nie je politická swingers párty, kde sa partneri náhodne stretajú, aby si užili. Slovensko je aréna boja medzi ľavicou a pravicou, medzi slovenskými a cudzími záujmami, medzi mierovými silami a silami slúžiacimi výbojom a bujneniu finančného a monopolistického kapitalizmu. Je miesto, kde sa hrá o rast reálnych miezd zamestnancov ale aj rast reálnych prijmov dôchodcov.

Preto, páni novinári – na Slovensku nie je nekonečná množina oportunistických kombinácií „kto s kým a za čo“. Slovenskú politickú scénu tvoria dva základné tábory: ľavicový a protivojnový, orientovaný na sociálny štát a pravicový, servilný voči EU, NATO a USA, orientovaný na minimálny štát; teda minimálnu štátnu ochranu pre ľudí práce a dôchodcov. Do toho prvého , národne a sociálne orientovaného patrí Smer SSD, Republika, SNS, Socialisti, KSS, strany vystupujúce ako patriotické a zamerané na ochranu života. Do druhého tábora patria liberáli z SaS a PS, konzervatívci z KDH , Sme rodina a OLaNO, kadejaké modré novotvary a pod.

Donedávna ľavicová strana Hlas v tomto delení vajatá. Stojí jednou nohou /sociálnou/ na strane Smeru, no druhou nohou /liberálno-euroatlantickou/ na strane SaS a PS. Voliči Hlasu by radi spolupracovali s prirodzeným spojencom teda Smerom SSD. Vedenie tejto strany, omámené prísľubmi zo zahraničia však čoraz viac nadbieha Západu.

Milí septembroví voliči. Nedajte sa ohlupovať novinárskymi šašami a ich veselými historkami o telenovelách. Rozhodnite sa podľa svojho hodnotového celoživotného ukotvenia. Rozhodnite sa medzi poctivosťou práce a chytráctvom biznisu. A mimochodom, ak ste voličmi Hlasu, – všimnite si, či Hlas dá súhlas k vývozu migov-29 a ďalších zbraní zo SR a cez SR alebo nie. A podľa toho svoju aktuálnu preferenciu korigujte.