zemegula

Pred štyrmi dňami som tu na margo výročia sviečkovej manifestácie porovnával názory a mediálny priestor, ktorí majú k dispozícii dvaja najznámejší organizátori protestu proti náboženskej neslobode, – J.Čarnogurský a F.Mikloško.

Včera večer na RTVS redaktor Daniška pripravil akoby pokračovanie tejto témy. Zavolal si na diskusiu hostí -ako je u neho obvyklé, – z rôznych názorových platforiem: pani Bendovú, predstaviteľku českého kresťanského myslenia, pána Mikloška, predstaviteľa liberálneho, antikomunistického a protiruského chápania katolíckych aktivít a predstavte si – aj pána Čarnogurského, predstaviteľa tradične konzervatívneho, cyrilometodsky orientovaného nadčasového katolicizmu.

Nejdem tu rozoberať jednotlivé témy a postoje diskutérov k nim. Reláciu si každý môže nájsť v archíve STV, pozrieť si ju celú a vytvoriť si na vec svoj vlastný názor. Dotknem si skôr mediálnej stránky diskusie. Konkrétne účasti J.Čarnogurského v nej. Čarnogurský je akoby večný disident. Ako typický intelektuál zaujíma skeptický ba až kritický postoj ku každodennému dianiu-bez ohľadu na to, aký režim v štáte panuje. Čarnogurský sa nezdá, ale je dosť nebojácny. V minulosti sa nebál kritizovať tzv. reálny socializmus a dnes sa nebojí kritizovať kapitalistický konzumizmus. Tak ako sa kedysi nebál kritizovať lacný materializmus a totalitné myslenie, prichádzajúce k nám z Východu, tak sa dnes nebojí kritizovať protirodinný liberalizmus , bezduchá konzumizmus a mamonársky panamerikanizmus, prichádzajúci k nám zo Západu.

Čarnogurský nie je revolučný nadšenec, nie je fanatik. Naopak je to štúdiom histórie a práva poučený skeptik. Tento postoj mu spravidla medzi revolučnými masami popularitu neprináša. Dôsledkom je potom nepochopenie revolučnejších más pre jeho praktické politické kroky. Dôsledkom je aj neviera más v úprimnosť jeho sebakritiky za chybné rozhodnutia v minulosti…

Na nedávnej masovej demonštrácii Slovákov za mier a proti súčasnej vláde v Bratislave sa kontroverzné vnímanie Čarnogurského odzrkadlilo v tom, že mu /rusofilnému pacifistovi/ organizátori odopreli právo vystúpiť na tribúnke s krátkym prejavom. Skeptický intelektuál jednoducho revolučnej mase nešmakuje-aj keď majú spoločný cieľ a záujem.

Čarnogurského „dialektické“ verejné vystúpenia nebojkotujú však iba romantickí pouliční „nepolitickí“ politici ale aj médiá. Do súkromných rádií a televízií sa nedostáva, lebo je jeho názory nie sú v súlade s neohraničene prozápadnými názormi majiteľov týchto médií. Súkromné médiá sa od Čarnogruského dávnejšie odstrihli. Môžu si to dovoliť , -veď sú privátne a /neprávom/ sa nazdávajú, že majú právo na bezhraničnú proliberálnu straníckosť a vedomú neobjektívnosť. – A komu sa to nepáči, nech ich vraj nesleduje. A basta.

V prípade verejnoprávneho média akým je RTVS je bojkot konzervatívcov zložitejší. Čarnogurského názory napr. na príčiny konfliktu na Ukrajine, na etické otázky počatia, rodiny a každodenného života a pod. sú, mierne povedané v rozpore s názormi vládnych štruktúr. Sú to však názory, ktoré zastáva veľká časť Slovákov. RTVS ako verejnoprávne médium, platené aj z daní konzervatívnej a proruskej „veľkej časti Slovákov“ sa nemôže od Čarnogurského odstrihnúť tak jednoducho ako privátna JOJka, ta3 alebo Markíza. RTVS musí občas pustiť do média aj dr. Čarnogurského, aby navodila aké také zdanie občianskej nadstraníckosti.

Čosi podobné sa v RTVS udialo aj včera. V relácii Do kríža mohol Čarnogurský verejne prezentovať názory druhej, opozičnej strany politického spektra. Redaktor Daniška pozvaním názorovo odlišných diskutérov ukázal, ako sa má robiť poctivá publicistika. Ukázal, že sa to dá robiť aj na báze názorovej plurality a nie tak totalitne, tak odstrašujúco, ako to robí na STV2 pán Havran /“Večera s Havranom“, v ktorej diskutujú iba predstavitelia jeho vlastnej liberálnej a kozmopolitnej kaviarenskej bubliny-bez oponentov s inými názormi/. Ukázalo sa, že sa to dá robiť aj normálne a nie tak totalitne, ako to robí na SRo vo svojich diskusiách napr. M. Jančkárová a A.Vargová /Tieto dámy si do relácie zavolajú buď iba ľudí s provládnymi postojmi alebo vytvoria na jedného „opozičníka“ zdrvujúcu prevahu aspoň 2-3 provládnych propagandistov plus moderátora/.

Prezentovanie sa konzervatívca J.Čarnogurského včera v RTVS bola psia povinnosť verejnoprávneho média. Priestor, ktorý konzervatívny J.Čarnogurský dostal nebol ani prajmtajmový a ani nejako dlhý. Skôr naopak.

– A ajhľa, čo už takýto zákonný postup STV medzi militantnými liberálmi, extrémnymi slniečkármi spôsobil: rozzúrení sťa sto čertov zaútočili na moderátora Danišku, na dramaturgiu relácie, na vedenie STV a RTVS ako takú. Vraj čo si to, RTVS dovoľuje umožniť J.Čarnogurskému vyjadrovať svoje konzervatívne a protivojnové postoje v slovenskom mediálnom priestore ! Mladé liberálne pušky zaútočili na diskutéra- konzervatívca a na pluralitu vyznávajúceho moderátora ako nahuckaní havkáči. A len do nich a do nich. -Ani čo by bol krátkym vystúpením Čarnogurského vo verejnoprávnom médiu spáchaný trestný čin. Ani čo by Čarnogurský v minulosti dostal doživotný trest zákazu mediálnej prezentácie. Ani čo by bolo „fuj“ už len spomenúť jeho meno…

A pritom je všetko inak. Nie Daniška, nie vedenie STV a RTVS a nie Čarnugurský – ale liberálni havkáči, búriaci sa proti prítomnosti J.Čarnogurského v RTVS balansujú na hrane zákona. Zakazovať verejnoprávnemu médiu pozývať do diskusie konzervatívcov s odlišnými názormi ako majú prozápadní a vládni liberáli smrdí trestným činom. Je to útok na základné ľudské práva, na právo slobodne vyjadrovať svoje názory a slobodne s nimi oboznamovať spoluobčanov. Je to útok na slobodu slova, na slobodu vyjadrovania, na slobodu tlače. Je to útok na samotné princípy demokratickej ústavnosti Slovenskej republiky.

-Ak má ktokoľvek pocit, že vo včerajších slovách J.Čarnogurského je skutková podstata nejakého trestného činu, -nech sa páči, nech koná a nech sa obráti na orgány činné v trestnom konaní. Ak však problém nie je v trestnosti toho, čo konzervatívec J.Čarnogurský hovoril ale v tom, že jeho názory rozčuľujú našich lokálnych liberálnych jastrabov, potom je to problém zákonnosti prístupu samotných liberálov, militantných slniečkárov. V budúcnosti, -skôr než zaútočia na RTVS kvôli názorovej pluralite publicistiky, by sa mali poriadne poradiť so svojimi právnikmi.

-Alebo možno s psychológmi, špecialistami na zvládanie hnevu a prevenciu mediálnej agresivity.