Západné Tatry sú vyrabované, vyžraté, ogrckané odrezkami z hríbov. V sobotu boli popri Ceste slobody stovky aut z celého Slovenska. Ďalšie desiatky aut prenikli zákaz-nezákaz hlboko do lesa. Krik, škrekot, piskot, zvončekovanie, preventívna protimedvedia streľba z poplašniakov, dokonca aj dva delobuchy, konflikty majiteľov chát a pozemkov s prišelcami z hrádockých, mikulášskych či ružomberských panelákov alebo prišelcami z takmer všetkých končín Slovenska.
Na konci dňa už boli pod svrčinkami iba odpadky papieriky z napolitánok, plechovky od piva, plastové fľaše zo sladkých nápojov, vreckovky, pampersky, ba i plechovky po paštétach. Dnes mali v Západných Tatrách na úseku od Pribyliny cez Zapotočky, Hrdovo, Kokavský most, Surový Hrádok, Podbanské, Nadbanské, Tri studničky…až po Važecké lúky zraz domáci nenažranci, chamtivci, chrapúni a chrapúni z ostatných častí Slovenska, vrátane bratislavských nevychovancov a arogantných „veľkomestských“ pakov. Podľa Peťky a Duška z Popradu, spontánnych neformálnych ochrancov prírody a ekologických hubárov tu bolo aj veľa futbalistov. Svedčia o tom tisícky rozkopaných muchotrávok, plávok a ostatných húb, ktoré hríbari nepoznali a voči ktorým nemali zľutovania.
Dnes už je po splne. Les už to má za sebou. Začínajú tmavšie noci, začína daždivé a studené obdobie. Chvalabohu, žiadne babie leto. Tatranský dažďový prales mierneho pásma sa potrebuje ochladiť, ovlažiť a nabrať sily pred blížiacou sa zimou. A zima veru dlho pred dverami prešľapovať nebude. Je možné, že prvé mínusové teploty prídu do vysokohorských dolín už budúci týždeň. Rabovači sa z lesa vytratia. Zver a vysokohroskí turisti budú mať konečne zase pokoj.
Nič proti hríbarom. Hríbarska vášeň patrí medzi indetifikátori spoločného pôvodu slovanských árijských kmeňov. V Európe a asi aj na svete niet takého etnického spoločenstva, ktoré by malo viac rado hríbarčenie ako Slovania. Hríby zbierajú Rusi i Ukrajinci, Bielorusi i Poliaci, Česi i Slováci, Slovinci i Srbi…ba ešte aj ponemčení Baltskí a saskí Slovania a pomaďarčení „gomboši“ z Maďarska a Rumunska , zjavne slovanského pôvodu. Hríbarčenie je čosi, čo nás ako Slovanov prezrádza ale i spája a rozdeľuje. Lebo ide o dosť sobeckú vášeň. Ak sa robí po chrapúnsky. Ak hríbarovi nestačia jeden-dva plné košíky za sezónu ale potrebuje ich mať naplnené od júna do októbra každý deň. Ak neberie ohľad na to, že aj druhí chcú v lese vidieť krásu prírody a nie ľudské smeti a dokatované huby, hríby, griby, pencle homby a gomby, či ako sa tie tajomné lesné organizmy u nás vlastne volajú.
Rybári sa u nás už dosť civilizovali. Už dlhšie mnohí z nich lovia systémom „vytiahni a pusti“. Ekologické hríbarčenie by znamenalo čosi podobné: nájdi, poteš sa, odfotiť si a nechaj nedotknuté pre radosť iným. A ako potravu pre slimáky, hmyz, myši, veveričky, diviaky…A na výtrusy potrebné na tvorbu nových podhubí a na pokračovanie hríbarskej krásy aj na budúci rok. Na portáli, ktorý je venovaný hubárom som urobil minianketu o možnosti prejsť k fotohríbarčeniu. Väčšina to neprijala. Ale aj tých 30-40%, čo o tom začali rozmýšľať, je na začiatok celkom pekný výsledok.
Prechod na kultúrnu formu hríbarčenia zjavne ešte chvíľu potrvá. Pritom ani ja a ani iní propagátori tohto druhu hľadania hríbov nemáme na mysli nejaký ekologický taliban, nejaký striktný zákaz zberu. To teda nie. To by sme prišli o pochúťky do vianočnej kapusnice, prišli by sme o prívarky a prílohy k mäsku, o hríbovú polievočku, o príchuť do guláša, skrátka o stovky gurmanských špecialít. Dva tri košíky na osobu za celú sezónu,-to ešte les prežije. To ešte vydrží. A vďaka tomu vydržia aj naše slovanské tradície.
Obžerstov, nenažranosť, chrapúnstvo začína pri vysýpaní hríbov do kufra auta. Slaboduché televízie kritizujú ubiedených cigánikov, ako pri cestách ponúkajú svoje hríbiky. No zároveň propagujú a ponúkajú 5 minút slávy bielym nenažrancom, čo sa vystatujú 5-6 košiskami dubákov, plným kufrom hríbov v aute, či odvozom hríbov fúrikom. – Tak toto už je naozaj choré, Chorý je ale nie iba onen „hríbar“ bez dna a bez miery, ale aj redaktori televízie, ktorí čomusi takémuto poskytujú publicitu.
Milí slušní striedmi hríbari-dubákové hody nám /aspoň tu na severe/ pomaly končia. Ešte niekoľkodňový dozber -a šlus. Ak sa nevyskytne okolo októbrového splnu krátke babie leto, -tak ten šlus bude trvať asi až do apríla /smrčky/, mája/modráky/ či júna /bronzáky/ budúceho roka. Sezóna sa síce začala až v auguste ale to septembrové vyvrcholenie stálo za to.
Ďakujeme Ti les, že si k nám napokon bol celkom štedrý. A že si nám poskytol aspoň trochu radosti v týchto mrcha časoch.
Vy by ste chodili z BA do Tatier na hríby? Na... ...
Nie síce na sebe samom, ale stretol som v... ...
Máš s tým osobnú skúsenosť, že ?! ...
Fajn, ibaže ja potvrdzujem to, čo je v texte.... ...
To je taská istá múdrosť, ako že žiadne auto s... ...
Celá debata | RSS tejto debaty