zemegula

DOVOLENKA, KTORÚ VÁM AJ TAK BUDÚ ZÁVIDIEŤ

Druhá, väčšia časť ostrova Hispaniola je známa ako Dominikánska republika. Je to úplne iný svet, než je susedné Haiti. Prvé, čo vám pri porovnávaní oboch krajín padne do oka, je rozdiel vo výzore občanov jednej a druhej krajiny a v jazyku, v ktorom hovoria. Dominikánci sú španielski hovoriaci kreoli resp. mestici. Iba malá časť z nich sú černosi. Medzi obyvateľmi je aj dosť ľudí čisto španielskeho pôvodu a belochov z rôznych častí Európy no aj Ázie.

Dominikánska republika má 48 442 km2 /takmer ako Slovensko/ a 10,8 mil. obyvateľov. Krajina je husto obývaná, no podstatne menej ako susedné Haiti. V hlavnom meste Santo Domingo žije takmer štvrtina obyvateľov. Každoročne sem prichádzajú milióny turistov z celého sveta, vrátane Slovenska. Väčšina z nich sem prichádza na plážové pobyty, no pomerne značnú časť už tvoria aj klienti veľkých výletných lodí.

To, čo v Dominikánskej republike môžete spoznať, zažiť a užiť sa delí do troch skupín. Po prvé, skúsenosti s dominikánskymi plážami. Patrí sem plážovanie, pobyty v plážových rezortoch, najmä na Playa Dorada, Punta Cana/ La Romana, Puerto Plata a na polostrove Samana. Okrem týchto miest pre masové konfekčné polihovanie okolo all inclusive hotelov sú v krajine aj menej známe pláže ako Bahia de las Aguilas, Cabarete a Las Terrenas. Poskytujú menej luxusné ubytovanie, stravu v reštauráciách miesto all inclusive jedální a sú vhodné pre individuálnych turistov príp. aj batôžkárov, A predstavujú prechod ku kontaktu s autentickou dominikánskou prírodou. Dominikánska republika je dosť veľká na to, aby ponúkla nielen hlučné, preľudnené pláže ale aj pozoruhodné prírodné zákutia. Predovšetkým flóru, faunu a prázdne, čisté a nekomerčné pláže na ostrove Isla Saona resp. v národnom parku Parque Nacional de Este. No tiež zaujímavé vodopády ako Jarabacoa ale aj Damajagua.

Hispaniola bola prvé územie Ameriky, kde sa usadili prví európski kolonisti. /Ak neberieme do úvahy údajné arabské a vikingské plavby/. Krištof Kolumbus a jeho syn sa zdržiavali najmä na východnej časti Hispanioly, teda na území dnešnej Dominikánskej republiky. Bolo by čudné, ak by po nich a ich dobe nezostali podnes nejaké pamiatky. Samozrejme, že zostali. Zachovali sa predovšetkým v Santo Domingu, hlavnom meste Dominikánskej republiky a údajne najstaršom meste Ameriky. V tomto meste je budova, v ktorej vraj sídlil Krištof Kolumbus v o funkcii miestokráľa Španielskeho kráľovstva. V meste je samozrejme aj veľký pamätník, venovaný Kolumbovi a mnoho iných budov a miest, ktoré sú s ním spojené.

Santo Domingo sa chváli tiež najstaršou kresťanskou katedrálou na území Ameriky. V dnešnej Dominikánskej republike boli založené prvé americké kláštory. Bola tu zhotovená prvá dláždená mestská ulica a sú tu ďalšie skutočné alebo domnelé prvenstvá. Starobylé kostoly a kláštory sú aj v Altos de Chavon, La Romana.

Santo Domingo je pekné a zaujímavé mesto. Jeho koloniálna štvrť je naozaj plná budov, v ktorých sa prejavila patina času a ktoré vyžarujú starobylosť a bývalú dôležitosť. Po námestičku s Kolumbovou budovou a v katedrále sme sa potulovali dvakrát a v oboch prípadoch to bolo príjemné, ba aj na druhýkrát poučné. Spomíname si, ako pred katedrálou sedel malý bezruký chlapec. Bol to maliar. Maľoval obrazy tak, že štetec ovládal nohou. Pamätáme sa na neho lepšie, ako na interiér katedrály.

Poprechádzali sme sa samozrejme po turistami preplnenej Calle el Conde. Sadli sme si na terasu jednej reštaurácie a dali si pohár miestnej „cervezy“. No a prešli sme sa aj po starej „uličke žien“, pochádzajúcej z čias, ke´ď sa v Santo Domingo ženy voľne mohli prechádzať iba po tejto jedinej ulici-na ktorú mali muži vstup zakázaný. Ženy tu mali pokoj, nikto ich neobťažoval sexistickými rečami a slizkými pohľadmi či nedajbože nechutnými dotykmi. -Dnes to po Santo Domingu všetko hmýri bez ohľadu na pohlavie, muži i ženy sa to vedno potia pod tropickým slnkom a veselo „harašia“ jeden druhého. No fuj. – Azda ešte väčší fuj, než keď v Dominikánskej republike vládol pro-americký despotický diktátor Raphael Trujillo /jeho 30-ročnému krvavému režimu sa pripisuje okolo 50 tisíc obetí ale aj masívna imigrácia Židov do oblasti Samaná/. Trujillo bol známy tým, že v každom meste musela byť jeho socha a na každom kostole nápis: „Boh na nebi-Trujillo na Zemi“. Američania ho rovnako ako diktátora Duvaliera v Haiti stvorili, aby im slúžil/i. Keď im obaja doslúžili, tak ich odkrágľovali. _ „Murín už svoju prácu urobil, murín môže odísť“ …Hlavne, že Američania môžu ďalej užívať San Isidro Air Base…

Dominikánska republika je pravým opakom Haiti. Haiti je prekliata krajina-Dominikánska republika požehnaná krajina. Zem zasľúbená pre všetkých, nielen nenáročných ale aj vyberavejších turistov. Na plážach vládne lenivosť, v reštauráciách stereotyp bufetových stolov na hotelových diskotékach hlučná nuda. Nikde vám tu nejde o život, ako na Haiti. Po týždni-dvoch by ste však aj v Dominikánskej republike trochu adrenalínový zážitok už možno aj privítali. Lanovka v Punta Cana, kadejaké surfy, vodné lyže, vodné skútre, kanojky, plachetničky, tobogány šmýkačky a pod. vám veľa vzrušenia neprinesú. – Ak pravda, nemáte so sebou na dovolenke aj malé deti alebo adolescentov. Ak ich tam máte, potom je aj na pláži v Dominikánskej republike adrenalínu až-až.

Dovolenka v Dominikánskej republike nie je žiadna cestovateľská bomba. Je tam však teplo a pekne. Sú tam palmy, zlatistá pláž, na karibskej strane Hispanioly aj prívetivé tropické more. Menej solventní a menej úspešní kolegovia a susedia vám budú aj Dominikánsku republiku závidieť. Ak sa sa ich závisti obávate, pospomínajte im po návrate domov všetky nedostatky, ktoré ste v tropickom karibskom raji Dominikánskej republiky postrehli. Neuveria vám, budú vedieť, že to hovoríte len tak – ale osteň závisti v nich predsa len trochu otupíte, kúsoček z neho pretvoríte na škodoradosť…

Akokoľvek, vy viete, že aj v Dominikánskej republike bolo fajn. Určite lepšie, ako pri celodennej mrznúcej hmle v novembrovej Bratislave.

/Autorom foto je autor textu/.