Na začiatku trocha histórie:
- Územie Krymu a Novoruska sa po porážke Turkov od 18. stor. stalo súčasťou historického a etnického Ruska.
- Diktátor Chruščov v 1954 rozpore s legislatívou ZSSR administratívne pričlenil Krym k USSR. Toto rozhodnutie dnes považujú ex-sovietski a ruskí právnici za nulitné.
- V 1991-1992 sa nelegitímnym spôsobom rozpadol ZSSR. Mimo hraníc Ruska sa ocitlo 40 mil. Rusov- z toho polovica na území Ukrajiny.
- V 1994 podpísali RF a UA /a i./ budapeštianske memorandum o bezjadrovosti UA výmenou za garancie existujúcich hraníc a za predpokladu mierových vzťahov a spolupráce medzi RF a UA, nevstupovania do zväzkov, ohrozujúcich bezpečnosť UA alebo RF a platnosti zmluvy o dlhodobej vojenskej prítomnosti Čiernomorskej flotily v Sevastopole a na Kryme.
- V 2014 sa na UA uskutočnila nelegálna zmena štátneho režimu; nelegitímna moc zvrhla ústavnosť, negovala tým aj platné zmluvy a dohody /vrátane budapeštianskeho memoranda/; neústavný režim zrušil ruštinu ako druhý štátny jazyk, začal prenasledovať a neskôr aj masakrovať ruskojazyčné obyvateľstvo; neústavná kyjevská moc začala prípravy k zrušeniu ruských námorných základní na Kryme; na revoltujúce ruskojazyčné obyvateľstvo Donbasu, Novoruska a Krymu poslala armádu; ruskojazyčné obyvateľstvo vyhlásilo na Kryme referendum a pripojenie k Rusku; ruskojazyčné obyvateľstvo Donbasu vyhlásilo nezávislosť DNR a LNR na kyjevskej neústavnej moci; začala sa občianska vojna.
- V rokoch 2014-2022 došlo k uzavretiu dvoch minských dohôd o urovnaní konfliktu, ktoré však Kyjev a Západ nedodržali. Naopak, začali vyzbrojovať OS UA a pripravovať vojenské obsadenie Krym a Donbasu. Okrem toho v rozpore s budapeštianskym memorandom kyjevský režim ohlásil ambíciu zmocniť sa jadrových zbraní, bez ohľadu na hospodárske zmluvy UA-RF vstúpiť do EU a predovšetkým vstúpiť do NATO, poskytnúť teritórium UA k vybudovaniu základní NATO na UA, namierených proti RF,
- V roku 2020 -2022 sa vláda RF na desiatkach rokovaní so štátmi EU a NATO pokúšala apelovať na dodržanie budapeštianskeho protokolu o neangažovanosti UA vo vojenských plánoch, namierených proti bezpečnostným záujmom Ruska; prezident a vláda RF viac ako dva roky nepretržite žiadali Západ o bezpečnostné záruky nezneužitia územia UA na útok proti Rusku, žiadali stopku pre členstvo UA v NATO a vojenskú neutralitu UA; červené čiary a varovania ruskej strany boli na Západe považované za prejav slabosti psa, ktorý breše ale nie je schopný hrýzť; Putin s jeho apelmi smerom k dohodám so Západom bol iba „na smiech“.
- Vo februári 2022 získala RF spravodajské informácie, že začiatkom marca dôjde k vojenskému útoku OS UA na Donbas a Krym -ktorý bol v tom čase už legitímnou súčasťou RF. V súlade s medzinárodným právom a Chartou OSN, poskytujúcou ohrozenému štátu právo na obranu pred hroziacim útokom, začala RF na UA špeciálnu vojenskú operáciu, zameranú na odvrátenie ohrozenia RF a ruskojazyčného obyvateľstva UA. Začala operáciu na demilitarizáciu a denacifikáciu UA. Táto operácia, ktorá podľa mnohých odborníkov na medzinárodné právo a aj napr. slovenských politikov /Harabin, Danko../ nie je prejavom agresivity a porušenia medzinárodného práva-ale je naopak prejavom sebaobrany-trvá doposiaľ.
- Vláda RF neustále deklaruje, že je pripravená k prímeriu a mierovej zmluve, ktorá by UA ale aj RF poskytla bezpečnostné záruky a ruskojazyčnému obyvateľstvu právo na národné sebaurčenie.
Takýto je zhruba stručný vývoj diania na Ukrajine, ktorý prezentujú analytici a publicisti, nesúhlasiaci s oficiálnymi stanoviskami Západu.
Východiskom zo súčasnej situácie na Ukrajine je podľa mňa okamžité prímerie – slovami pápeža Františka-vyvesenie bielej zástavy a zahájenie rokovaní o mierovej zmluve medzi UA a RF. Kladenie si hlúpych podmienok,-napr. aby rokovaniu predchádzal jednostranný odsun OS RF z UA je prejavom medzinárodnopolitickej a vojenskej naivity. Armáda žiadneho štátu, tobôž víťaziaca armáda odsun bez garancií bezpečnosti a rešpektovania reality na bojisku odsun z obsadených území nikdy neurobí. Neurobil tak Izrael v Palestíne, USA v Kosove, Sýrii a Iraku, Turecko na Cypre, Británia na Malvínach…atď. atď.
Najdôležitejšie je, že rokovanie o prímerí a o mieri musí byť len a len záležitosťou dvoch bojujúcich strán. Na rokovaní o mieri sa musí zúčastniť IBA UKRAJINA A RUSKO. Nikto tretí, IBA UKRAJINA A RUSKO SA MUSIA DOHODNÚŤ, ČO BUDE V ZMLUVE. Navrhovanie toho či onoho v obsahu zmluvy z pozície tretej strany je nezmysel. Na tom, čo bude v mierovej zmluve sa musia dohodnúť len Ukrajina a Rusko. Nikto -ani Čína, ani USA, ani EU, ani NATO…ani Slovensko nemajú právo obsah mierovej zmluvy UA-RF diktovať alebo schvaľovať. . Mierová zmluva je vec Ukrajiny a Ruska, nikoho iného.
Toto by ako repetitorium mali mať dnes a denne na pamäti všetci, čo si dovoľujú sa k urovnaniu situácie vyjadrovať. – Nechajme Ukrajinu a Rusko slobodne jednať. Oni dvaja, bez zásahov zvonku sa napokon určite dohodnú.
Zmazali. Boja sa plurality názorov. ...
Nemôže inak, veď už by ho zožrali a SR by... ...
V súvislosti s budapeštianskym memorandom... ...
hm, dnes v debate Blanár povedal že Krym by... ...
Je zarazajuce, ze progresivisticko-liberalne... ...
Celá debata | RSS tejto debaty